Je autorom slávnej teórie relativity. Jeho meno aj fotografiu s bielou hrivou a vyplazeným jazykom pozná každý, ale jeho prevratným vedeckým objavom, ktoré asi najzásadnejším spôsobom ovplyvnili myslenie 20. storočia, rozumie málokto.
To je Albert Einstein, americký fyzik nemeckého pôvodu, ktorý pôsobil krátko aj v Prahe. V sobotu uplynie 60 rokov od jeho úmrtia.
Einsteinove originálne dielo stojí pri zrode modernej fyziky a navždy zmenilo pohľad napríklad na energiu a hmotu a na vzťah priestoru a času.
Pre mnohých nepochopiteľnú teóriu sa pokúsil vysvetliťaj takto: „Predtým si ľudia mysleli, že keď zo sveta zmiznú všetky veci, zostane na ňom ešte priestor a čas. Podľa teórie relativity však s týmito vecami zmizne priestor, i čas.“
Jeho preslávená rovnica E = mc2 o vzťahu medzi energiou a hmotou umožnila dospieť až k uvoľneniu jadrovej energie a vytvorenia atómovej bomby. Vedec u jej prípravy nepomáhal, však jej vznik nepriamo inšpiroval.
Americkému prezidentovi Franklinovi Rooseveltovi poslal 2. augusta 1939 (mesiac pred začiatkom druhej svetovej vojny) list s varovaním, že nacistické Nemecko možno pracuje na vývoji ničivej zbrane. Roosevelt Einsteinov apel vyslyšal a spustil takzvaný projekt Manhattan, ktorý vyústil vo zvrhnutie bômb na Hirošimu a Nagasaki. Einstein toho verejne oľutoval.
V liste dvojnásobnému nositeľovi Nobelovej ceny Linus Carl Pauling, ktorý bol zverejnený až v roku 1985, napísal: „V živote som urobil jednu chybu. Podpísal som list prezidentovi Rooseveltovi, v ktorom sme sa stavali za zostrojenie atómovej bomby.“
.src
