Ticho sa stáva stále viac a viac atraktívnejším.
Ako je okolitý svet stále hlučnejší, ľudia začínajú vyhľadávať úľavu a oddych, ktoré tiché miesta a ticho ako také ponúkajú. Zdá sa to byť múdry krok, pretože štúdie dokazujú, že ticho je pre nás oveľa dôležitejšie, než sme si mysleli.
Pri štúdii z roku 2013 vykonanej na myšiach a publikovanej v časopise Brain, Structure and Function použili rôzne typy hluku a ticha a monitorovali vplyvy týchto zvukov a ticha na mozog myší. Vedci zistili, že keď boli každý deň myši vystavené dvojhodinovému tichu, vytvorili si nové bunky v hipokampuse. Hipokampus je oddelenie mozgu spájané s pamäťou, emóciami a učením sa.
Vznik nových buniek v mozgu sa nemusí nevyhnutne premietať do hmatateľného prínosu pre zdravie. Avšak, v tomto prípade, výskumník Imke Kirsi hovorí, že bunky sa objavili, aby sa stali fungujúcimi neurónmi. „Videli sme, že mlčanie naozaj pomáha novo generovaným bunkám k derivácii na neuróny a integrovaniu sa do systému.“ V tomto zmysle môže mlčanie doslova zväčšiť váš mozog.
Štúdia z roku 2001 definovala „štandardný režim“ funkcie mozgu, ktorý ukázal, že aj keď mozog „odpočíval“ bol neustále aktívny v internalizovaní a zhodnocovaní informácií.
Nasledujúci výskum zistil, že „štandardný režim“ je taktiež aktívny pri procese sebareflexie. V roku 2013 v časopise Frontiers in Human Neuroscience, Joseph Moran napísal, že „štandardný režim“ mozgu „je počas psychologickej úlohy vyzobrazovania ľudskej osobnosti a charakteristík (sebareflexia) veľmi dôkladne napĺňaný, viac ako napr. pri sebapoznaní, premýšľaní o sebe alebo pri sebaúcte.“ Keď mozog odpočíva je schopný integrovať interné a externé informácie do „vedomého pracovného priestoru,“ povedal Moran a jeho kolegovia.
Keď nie ste rušení hlukom, vzniká pokojný čas, ktorý umožňuje vášmu „vedomému pracovnému priestoru“ spracovať veci. Počas týchto období ticha, váš mozog má slobodu, ktorú potrebuje na objavenie svojho miesta vo svojom vnútornom a vonkajšom svete. Štandardný režim vám pomôže premýšľať o hlbokých veciach imaginárnym spôsobom.
Štúdia, ktorá bola uverejnená v roku 2002 v časopise Psychological Science skúmala aké malo účinky premiestnenie letiska v Mníchove na zdravie detí. Gary W. Evans, profesor ekológie na Cornellskej univerzite uvádza, že deti, ktoré sú vystavené hluku si vyvinú stresovú reakciu, ktorá spôsobuje, že ignorujú hluk. Čo je zaujímavé, že tieto deti nielen ignorovali škodlivé podnety , ale tiež ignorovali podnety, ktorým by mali venovať pozornosť, ako je napríklad reč.
„Táto štúdia patrí medzi najsilnejšie, pravdepodobne je to najviac rozhodujúci dôkaz, že hluk – a to aj na úrovni, ktorá nevytvára žiadne poškodenie sluchu – spôsobuje stres a je škodlivý pre ľudí,“ hovorí Evans.
Zdá sa, že ticho má opačný účinok na mozog, než hluk. Kým hluk môže spôsobiť stres a napätie, ticho uvoľňuje napätie v mozgu a v tele. Štúdia zverejnená v časopise Heart zistila, že dve minúty ticha môžu byť oveľa viac relaxačné, než počúvanie „relaxačnej“ hudby. Toto zistenie je podložené zmenami, ktoré spozorovali pri krvnom tlaku a krvnom obehu v mozgu.
Ako Herman Melville kedysi napísal: „Všetky hlboké veci a emócie sú predchádzané a sprevádzané mlčaním.“
