Vedci potvrdili, že tisíce nedotknutých modrých jazier sa objavili na ľadových plochách východnej Antarktídy, a robí im to veľké starosti.
A v čom je problém?
Vedci sa už stretli s takýmto problémom. Grónske ľadové plochy sa rýchlo rozpadajú, stratili neuveriteľných 1 bilión ton ľadu medzi rokmi 2011 a 2014 a výskum naznačuje, že je to práve kvôli týmto jazerám.
Tím britských výskumníkov analyzoval stovky satelitných snímok a meteorologických údajov získaných z ľadovca Langhovde vo východnej Antarktíde a prvýkrát zistil, že medzi rokmi 2000 a 2013, sa vytvorilo takmer 8000 týchto jazier.
img: via http://www.sciencealert.com/
Niektoré z týchto formácií, známych ako supraglaciálne jazerá, sa zdajú, že pretekajú do plávajúceho ľadu nižšie, čo by mohlo mať vážne dôsledky pre stabilitu celého ľadového šelfu.
Ľadové šelfy sú hrubé, plávajúce dosky ľadu, ktoré tvoria ľadovec alebo masy ľadového toku po pobreží, kde vlastne ľadový šelf predstavuje masívny kus ľadovca s rozlohou väčšou ako 50.000 kilometrov štvorcových.
Čo je divného na týchto správach je skutočnosť, že vedci predpokladali, že východná Antarktída bola pomerne odolná proti rastúcim klimatickým a oceánskym teplotám, a namiesto toho zameriavali svoje úsilie na výskum Antarktického polostrova.
Antarktický polostrov je najsevernejšia časť pevniny Antarktídy, a v posledných rokoch vykazuje známky rýchleho atmosférického a oceánskeho otepľovania.
Na druhej strane rozpad ľadovej plochy východnej Antarktídy bol nenápadnejší, a teraz sa vedci obávajú, že náš nedostatok vedomostí o tom, aký vplyv na to majú supraglaciálné jazerá bude mať dopad na našu schopnosť predvídať dôsledky.
„Východná Antarktída je časť kontinentu, o ktorej sa ľudia domnievali, že je relatívne stabilná.“ oznámil jeden z tímu, glaciológ Stewart Jamieson z Durhamskej Univerzity – píše v článku Chris Mooney pre noviny The Washington Post.
„Nie je tu obrovské množstvo zmien, je tam veľmi, veľmi chladno, a tak je to len nedávno, čo identifikovali prvé supraglaciálne jazero, vo vrchnej časti ľadu.“
Mooney vysvetľuje, že ako teplota vzduchu stúpa počas letných mesiacov, supraglaciálne jazerá sa tvoria na povrchu ľadových príkrovov, a na tenších ľadovcoch, ktoré sa tiahnu do oceánu.
Tieto jazerá dlho nevydržia – buď zmiznú tak, že znovu zamrznú (najlepšia situácia), odtečú zvisle cez plávajúci ľad, alebo pretečú do riek na povrchu, ktoré odtekajú dole pod ľad.
Tieto posledné dve možnosti boli preukázané v prípade Grónska, že obrali a oslabili štruktúru ľadových povrchov a ľadových šelfov a tým urýchlili svoj vlastný rozpad.
„Niekedy vedci boli dokonca schopní zdokumentovať čerstvú vodu prúdiacu von priamo do mora od základu ľadovca“ tvrdí Mooney.
„Táto dávka studenej sladkej vody do slanej vody môže potom vytvoriť podmorské vzory podobné tornádu a vznikne prietok na ponorenom ľadovci z prednej strany, ktorý spôsobí ďalšiu stratu ľadu.“
Tak prečo sa potom ale náhle objaví tisíce týchto vecí vo východnej Antarktíde v priebehu iba troch rokov? Uhádli ste – kvôli klimatickým zmenám.
img: via https://leporelo.info
„To, čo sme zistili je, že výskyt týchto jazier, neprekvapujúc súvisí priamo s teplotou vzduchu v regióne, takže maximálny počet jazier a ich celkovej plochy, rovnako ako aj hĺbka jazier, všetky tieto veci narastajú, keď sa zvyšuje teplota vzduchu,“ povedal Jamieson pre The Washington Post.
Vedci ešte nie sú pripravení vyhlásiť začiatok konca ľadového šelfu východnej Antarktídy, hovoria, že ak by veci zostali tak, ako sú teraz, nemuseli by sme veľmi obávať.
Ale s tým, že júl 2016 bol potvrdený ako najhorúcejší mesiac od začiatku merania a desiaty rekordný mesiac vo veľkých teplotách po celej zemeguli, sú historické úrovne rastúcich teplôt niečo, na čo si budeme musieť zvyknúť, a ktoré by mohli znamenať ďalšie a ďalšie supraglaciálne jazerá.
„Veľkosť jazier pravdepodobne nie je dostatočne veľká na to aby napáchala veľa škody v súčasnej dobe, ale ak bude klimatické otepľovanie pokračovať aj v budúcnosti, môžeme očakávať zvýšený počet týchto jazier,“ tvrdí Jamieson pre The Washington Post.
