Premýšľali ste niekedy nad tým či existuje spojitosť medzi géniom a šialencom? Množstvo príkladov zo svetovej histórie dokazuje, že kreativita a bipolárna porucha či schizofrénia sú skutočne prepojené najmä u jednotlivcov, ktorí sa stali slávnymi umelcami, spisovateľmi alebo hudobníkmi. Je to len náhoda?
Mysle géniov z minulosti sú prepojené s istými diagnózami, nemôžeme si byť nimi na 100% istí, no istí si môžeme byť tým, že svojou prácou zmenili svet.
Edgar Allan Poe
Od neskorých 30. rokov 19. storočia trpel spisovateľ Edgar Allan Poe depresiami. Do tohto štádia depresií a násilného šialenstva začal upadať čoraz viac a o niekoľko rokov neskôr podľahol závislosti na ópium. Jeho stav sa zhoršil ešte viac po smrti mladej manželky Virginie, ktorú si vzal v roku 1842. Diagnostikovali jej tuberkulózu. Aj napriek tomu sa Edgar neskôr znova zaľúbil, dokonca dvakrát. Jeho snaha oženiť sa stroskotala po tom, ako ho jeho prvá adeptka na manželstvo videla nervovo sa zrútiť a druhé zasnúbenie pokazil sám, keď sa tesne pred svadbou stretol s pár kamarátmi na pohárik whiskey a následne zmizol. Našli ho o 6 dní, opitého a blúzniaceho v Baltimore. Dali ho do nemocnice, kde o päť dní neskôr zomrel, trpiac na ťažké halucinácie. Celý svoj život bol vystrašený predstavou toho, že zomrie sám, jeho najhoršia nočná mora sa, bohužiaľ, stala skutočnosťou. Okolo jeho posledných chvíľ však kolujú mnohé verzie a nikto presne nevie, ako sa to stalo naozaj.
Bol však jedným z prvých, kto predstavil širokej verejnosti čitateľov žáner horroru a detektívky. Jeho práce ako Zradné srdce alebo Zánik domu Usherov doteraz navodzujú zimomriavky a sú považované za klasické gotické horory.
Friedrich Nietzsche
Známy nemecký filozof trpel depresiami, duševnými kolapsami, bolesťami hlavy a mnohým iným. Raz dokonca na námestí objímal koňa a zastavil tak celú dopravu. Istú dobu v závere jeho života strávil v ústave po psychickom zrútení, v tomto období vraj pil vlastný moč, mal záchvaty pri ktorých kričal a nemocničného dozorcu nazýval Bismarck. Pokúšal sa zablokovať dvere zlomenými okuliarmi, spával na podlahe, poskakoval okolo bez zjavného dôvodu a robil rôzne grimasy. Po prekonaní mŕtvice trpel mentálnou poruchou ešte ďalších 20 rokov. Strávil 11 rokov v psychiatrických liečebňach len po boku svojej matky. Jeho zdravie sa postupne zhoršovalo a na úplnom konci už vedel povedať len jednoduché frázy.
Jeho „nadčlovek“, ktorý sa objavuje vo filozofických prácach je ním opísaný ako vysoko kreatívny, odvážny, silný a jedinečný ako Napoleon, Goethe a Beethoven. Nietzsche priniesol vo filozofii celkom nové pohľady, ktoré mali vplyv na myslenie 20. storočia.
Ernest Hemingway
V roku 1960 sa Ernest Hemingway vrátil z Kuby do Spojených štátov amerických. Trpel depresiami, strachom a neistotou, ktoré mu znemožňovali pokračovať v práci. A to bola pre neho neznesiteľná situácia. Aby sa vyliečil zo svojej choroby podstúpil elektrošokovú terapiu na psychiatrickej klinike. Výsledkom bolo, že stratil množstvo svojich spomienok, Hemingway na to povedal, že to bola výborná liečba, no pacient bol stratený, a to najmä kvôli tomu, že stratil svoje spomienky, ktoré pre neho ako pre spisovateľa boli to najdôležitejšie. Krátko po liečbe si uvedomil, že už nie je schopný pokračovať vo svojej práci a pokúsil sa spáchať samovraždu. Jeho rodine sa ho podarilo zastaviť, no aj napriek tomu mu to nezabránilo pokúšať sa ďalej. Po ďalšej sérii liečby napokon samovraždu spáchal, a to tak, že sa zastrelil.
Jeho diela sú známe po celom svete a bol považovaný za vedúceho predstaviteľa takzvanej stratenej generácie, ktorá nastúpila po prvej svetovej vojne a zároveň s ním tvorili známe mená ako Erich Maria Remarque či Francis Scott Fitzgerald. Typickým charakterom Hemingwaya je tichý bojovník, ktorý zostáva silným až do úplného konca. Zvykol hovorievať, že „muž nemá právo zomrieť v posteli, radšej na bojovom poli alebo guľkou do hlavy.“
Franz Kafka
Kafkove psychologické problémy pochádzajú najmä z jeho komplikovaných vzťahov s otcom, rodinou a ženami v jeho živote. Jeho práce neboli rodinou docenené. Odsudzovali jeho plány stať sa známym autorom a mladý Kafka to následne robil v tajnosti. Keď otec trval na tom, aby mu syn pomáhal s podnikaním, rozhodol sa spáchať samovraždu v čom mu vraj zabránil jeho priateľ Max Brod. Kafkovo zdravie bolo v tej dobe veľmi nestále, stavy pokoja sa menili na úzkosť a depresie. Vo svojom denníku často písal o tom, ako nemôže spávať. Neskôr ochorel na tuberkulózu a jeho hrdlo bolo krátko pred smrťou v takom stave, že nemohol ani jesť. O tri mesiace neskôr zomrel vo veku 41 rokov.
Počas svojho života nebol známym autorom, pretože vydavatelia jeho práce neustále odmietali. Po jeho smrti priateľ Max Brod ignoroval Kafkovo želanie spáliť všetky diela neprečítané a publikoval jeho knihy a denníky. Až potom celý svet uvidel talent tejto mysle.
Jonathan Swift
V závere svojho života sprevádzali tohto spisovateľa straty pamäte, neschopnosť rozoznať ľudí a rôzne predmety, takisto strácal sluch a schopnosť hovoriť. Jeho myseľ sa ako keby postupne vytrácala. Symptómy šialenstva sa pridávali k výbuchom násilnosti, doktori dokonca tvrdia, že sa pokúšal ublížiť aj sám sebe, trpel veľkými bolesťami a opakovane sa pokúšal vytrhnúť si oko.
Aj napriek ťažkému koncu je Jonathan Swift celosvetovo známy najmä vďaka Gulliverovým cestám. V tomto diele prezentoval morálny úpadok svojej doby a kritizoval mnohých osvietených intelektuálov.
Jean-Jacques Rousseau
V skorých 60. rokoch 18. storočia publikoval svoju prácu Emil alebo O výchove, ktorá spustila konflikt s cirkvou a vládou. Keďže reakcia na toto dielo bola značne negatívna, Rousseau si začal predstavovať rôzne konšpirácie takmer všade. Zvolil si asketický spôsob života a nikdy nezostával niekde dlhší čas. Všetkých svojich priateľov a aj náhodných ľudí podozrieval z uskutočňovania zlomyselných plánov voči nemu.
Jeho najväčší dopad na spoločnosť aj v neskorších rokoch mala najmä reforma edukačného systému. Navrhoval, aby sa všetko vysvetľovalo používaním rôznych príkladov, pretože len vtedy podľa neho dokázalo dieťa prijať nové informácie. Takisto rozvíjal myšlienku demokratickej spoločnosti, jeho politická filozofia mala veľký dopad neskôr na Veľkú francúzsku revolúciu, aj keď on sám tieto udalosti nikdy nepredpokladal.
Guy de Maupassant
Po celý svoj život bol tento slávny spisovateľ hypochonder a taktiež sa obával toho, že časom zošalie. Od roku 1884 trpel častými nervovými zrúteniami a halucináciami. V štádiu extrémnej úzkosti sa pokúsil dvakrát spáchať samovraždu, po prvýkrát s revolverom a po druhýkrát s nožom na otváranie listov. Po ďalšom neúspešnom pokuse bol umiestnený do súkromnej liečebne v Paríži, kde zomrel v roku 1893.
Opäť pozoruhodná myseľ, ktorá rozvinula žáner poviedky a podporovala naturalizmus a realizmus. Maupassant silne odsudzoval konzumnú spoločnosť a možno aj preto neustále túžil po samote. Súčasní spisovatelia po celom svete boli inšpirovaní štýlom jeho písania a jeho najznámejším charakterom s menom Georges Duroy zo svetovo známeho príbehu Bel Ami.
Virginia Woolf
Diela Virginie Woolfovej sú známe pochmúrnou atmosférou a taká bola aj ona. Trpela niekoľkými depresiami a často sa sťažovala na to, že jej vtáci spievajú v gréčtine. Kvôli problémom s nespavosťou a nočnými morami dlhú dobu nemohla pokračovať vo svojej práci. Už od detstva mala samovražedné myšlienky. Ako 13 ročnú ju znásilnil nevlastný brat, na základe týchto okolností si neskôr vytvorila negatívny pohľad na mužov vo všeobecnosti. Smrť jej matky spôsobila prvý psychický kolaps, už vtedy sa pokúsila o samovraždu. Odvtedy sa súčasťou jej života stali depresie a nočné mory. Keď jej v roku 1904 zomrel aj otec, prešla si svojím najväčším nervovým zrútením z ktorého sa už nikdy celkom neuzdravila. Kvôli nepríjemnému zážitku z detstva mala po celý život problém komunikovať s mužmi, nedokázala dokonca zvládnuť ani objatie či podanie ruky, a to ani len so ženami. Niektorí dokonca tvrdia, že aj keď bola neskôr vydatá za Leonarda Woolfa, manželskú posteľ s ním nezdieľala. Depresie sa neskôr zvýšili aj kvôli druhej svetovej vojne, kedy bol jej domov v Londýne celkom zničený. Po týchto udalostiach sa liečila v ústave a v marci 1941 sa utopila v rieke blízko svojho domova. V liste pre svojho manžela napísala, že už viac nemohla pokračovať v ničení jeho života a že aj napriek tomu jej dal to najkrajšie šťastie, aké v živote dokázala prežiť.
Virginia je považovaná za jednu z najtalentovanejších a najvplyvnejších osobností 20. storočia. Mala vplyv nielen na písanie tej doby, ale aj na celú spoločnosť. Do anglickej literatúry priniesla prvky ruskej, ktorú obdivovala a niektoré techniky, ako napríklad vnútorný monológ aj sama vo svojich dielach využívala.
