Vo všeobecnosti panuje názor, že najbohatší ľudia na svete, sú zároveň aj tí najinteligentnejší a najpracovitejší. No nemusí tomu byť celkom tak, naznačuje to nedávno publikovaná štúdia vo vedeckom magazíne European sociological review (via iflscience.com).
Vedci prišli so záverom, že elita najbohatších ľudí nie je automaticky aj elita tých najinteligentnejších. V skutočnosti môžu byť na tom rovnako ako bežní ľudia, hoci existuje určitá korelácia medzi úspechom a inteligenciou ešte predtým, ako sa dostanete do tej najvyššej ligy.
Viacero štúdií v minulosti tvrdilo, že existuje priama súvislosti medzi inteligenciou a schopnosťou zarobiť peniaze. Pričom výskumníci vo väčšine prípadov tvrdili, že čím je človek rozumnejší, tak tým je aj úspešnejší. Inými slovami hovoria, že existuje priama kolerácia medzi inteligenciou a bohatstvom. Výsledkom by teda malo byť, že tí najbohatší ľudia sú zároveň aj najbohatšími. Je to ale skutočne pravda? Na túto otázku sa pokúsila odpovedať trojica výskumníkov, ktorými sú Marc Keuschnigg, Arnout van de Rijt a Thijs Bol. Vedci sa rozhodli pozrieť na túto problematiku z pohľadu tých najbohatších ľudí v spoločnosti smerom k tým menej bohatým prostredníctvom skúmania ich intelektu.
„Inteligencia je označenie pre mentálnu spôsobilosť a kognitívne schopnosti jedinca, najmä schopnosť učiť sa, logicky uvažovať, spájať súvislosti, rozlišovať, myslieť abstraktne, učiť sa a pamätať si, a tvoriť.“
Sú najbohatší ľudia aj tí najinteligentnejší?!
Výskumníci skúmali fenomén inteligencie a bohatstva na vzorke približne 600-tisíc mužov vo veku okolo 40 rokov pomocou údajov o trhu práce za 11 rokov, ako aj sérií kognitívnych, fyzických a psychologických výsledkov testov, ktoré boli urobené, keď boli mladší.
Došli k tomu, že existuje silný vzťah medzi inteligenciou a mzdou, až kým nepresiahne 60-tisíc € ročne. No pri väčšom príjme je prepojenie medzi inteligenciou a výškou zárobku minimálny. V praxi to znamená, že na to, aby ste dosiahli tento príjem, tak musíte mať určité schopnosti. Ale to, či zarobíte ešte viac peňazí v porovnaní s človekom, ktorý zarába 60-tisíc, tak tam úroveň inteligencie už nehrá tak významnú rolu.
Ďalším zaujímavým zistením bolo, že 1% najbohatších šťastlivcov, sú štatisticky menej inteligentní ako zvyšných horných 10-tisíc. To znamená, že za ultraúspechom môže stáť niečo úplne iné ako je superinteligencia.
Autori štúdie v závere hovoria, že existujú určité limity v ich práci. Jednou z nich je, že nezohľadňovali úsilie alebo nekognitívne schopnosti pri spracovaní dát. Rovnako dopĺňajú, že kognitívne schopnosti sú pre niektoré povolania relevantnejšie ako pre iné. Dobrým príkladom sú akademici, ktorí patria medzi najinteligentnejších ľudí v populácii, no ich zárobky sú častokrát len priemerné. Preto sa v závere práce pýtajú, aké iné vlastnosti alebo schopnosti zohrávajú tak významnú úlohu, že ľudia dokážu zarobiť neporovnateľne viac peňazí ako väčšina populácie? Na to, aby našli odpoveď na túto otázku, budú musieť však bádať hlbšie.
