Pri výbere sladených nápojov máme často na výber medzi tými, ktoré obsahujú cukor, a tými, ktoré sú ochutené umelými sladidlami. Mnohí v domnienke, že umelé sladidlá sú neškodné, siahnu po tomto type nápoja. Je to ale naozaj tak? Nová štúdia publikovaná v Cell Metabolism naznačuje, že to nemusí byť najlepšia voľba, akú môžeme spraviť.
Vedci z Qilu Hospital of Shandong University totiž zistili, že aspartám môže negatívne ovplyvňovať cievny systém tým, že zvyšuje hladinu inzulínu a prispieva k ateroskleróze. Ide o chronické ochorenie tepien, pri ktorom sa na ich vnútorných stenách hromadia tukové látky, cholesterol, vápnik a ďalšie zložky. Tento proces vedie k zúženiu a stuhnutiu tepien, čo môže obmedziť prietok krvi do orgánov a tkanív.
Už predtým sa umelé sladidlá spájali so zvýšeným rizikom kardiovaskulárnych ochorení a cukrovky, ale mechanizmus tohto vplyvu nebol známy. Najnovšie sa vedci snažili túto problematiku preskúmať podrobnejšie. Výskum sa snažil zistiť, či aspartám zvyšuje riziko aterosklerózy, a ak áno, akými biologickými procesmi dochádza k poškodeniu tepien.
„Umelé sladidlá prenikli takmer do všetkých druhov potravín, a preto musíme poznať ich dlhodobé zdravotné dopady,“
Zdá sa, že umelé sladidlá nie sú také zdravé, ako vyzerajú
V tomto výskume výskumníci použili myši ako modelový organizmus na skúmanie účinkov aspartámu na cievne zdravie. Myši dostávali dennú dávku potravy obsahujúcu 0,15 % aspartámu počas 12 týždňov. Túto dávku vedci nezvolili náhodne. Bola vypočítaná tak, aby zodpovedala približne trom plechovkám diétnych nápojov denne u ľudí.
Myši, ktoré neboli vystavené aspartámu (kontrolná skupina), slúžili ako referenčný bod na porovnanie. Následne vedci analyzovali cievy myší a skúmali veľkosť a obsah tukových plakov v tepnách. Zisťovali tiež hladiny zápalu a inzulínu v krvi myší. Okrem toho analyzovali reakciu receptorov na sladkú chuť v ústach, črevách a iných tkanivách. Špeciálne sa zamerali na inzulín, ktorý sa uvoľňoval pri konzumácii aspartámu.
Podarilo sa im identifikovať CX3CL1 ako signálnu molekulu, ktorá pri zvýšenom inzulíne priťahuje imunitné bunky do ciev, čím podporuje zápal a rast aterosklerotických plakov.
„Tento výsledok nebol prekvapivý, keďže naše ústa, črevá a iné tkanivá obsahujú receptory citlivé na sladkú chuť, ktoré riadia uvoľňovanie inzulínu. Aspartám, ktorý je 200-krát sladší ako cukor, však tieto receptory zrejme oklamal a spôsobil nadmerné uvoľňovanie inzulínu.“, hovoria výskumníci. „Keďže prietok krvi v tepnách je silný a dynamický, väčšina chemických látok by sa mala rýchlo odplaviť pumpovaním srdca,“ hovorí Cao. „Prekvapujúco to však neplatí pre CX3CL1. Ten zostáva prichytený na vnútornom povrchu krvných ciev, kde funguje ako pasca a zachytáva imunitné bunky, ktoré okolo prechádzajú.“, dopĺňajú.
Naopak, testovali, čo sa stane, keď sa receptory CX3CL1 zablokujú. Výsledkom bolo, že sa ateroskleróza nevyvinula.
