Vyšetrenie pomocou magnetickej rezonancie ukázalo, že pukanie vzniká podtlakom a trvá len 130 milisekúnd.
Pre niekoho ide o otrasný zvuk, pri ktorom sa dotyčnému ježia všetky chĺpky, pre iných ide o príjemné uvoľnenie stuhnutých prstov. Lekári sa špecifickým zvukom, sprevádzajúcim puknutie a príčinami jeho vzniku, zaoberajú už minimálne 70 rokov.
V štyridsiatych rokoch si vedci mysleli, že hlasné puknutie je výsledkom stlačenia a následného prasknutia bublinky nahromadených plynov v kĺbovom maze. Táto teória bola ale vyvrátená v 70. rokoch. Neskorší výskum tiež spochybnil teóriu, že časté pukanie kĺbov vedie k artritíde.
Keď praskne prázdnota
Jasnejší obraz vzniku zvuku priniesol až výskum v novom tisícročí, ten preukázal, že celé to vzniká vďaka podtlaku. Kĺb je totiž obklopený tzv. Synoviálnou tekutinou, alebo tiež „kĺbovým mazom“. Keď kĺby naťahujeme alebo ich výrazne ohýbame, napíname kĺbové púzdro, ktoré tak zväčšuje svoj objem a v kvapaline sa vytvára podtlak.
Plyny rozpustené v synoviálnej kvapaline sa stávajú menej rozpustné, spoja sa a utvoria bublinku. Tá potom kolabuje pôsobením tlaku za vzniku rázovej vlny – a to je ono! Kým sa plyny v synoviálnej kvapaline opäť rozptýlia treba počkať niekoľko minút, preto nie je možné kĺby „puknúť“ dvakrát rýchlo za sebou.
Výskum, zverejnený 15. apríla, prvýkrát v reálnom čase ukázal, ako k tomu vlastne dochádza. Počas pokusu bola ruka dobrovoľníka pripojená k zariadeniu, ktoré „naťahovalo“ jeho prst a celý proces vedci zaznamenávali pomocou magnetickej rezonancie.
.src
