Asi každý z nás by chcel prežiť dlhý život v dobrom zdraví. Bohužiaľ, pribúdajúcimi rokmi, nám pribúdajú aj rôzne zdravotné problémy. No zdá sa, že nám svitá na lepšie časy.
Starší ľudia často trpia ochoreniami, ako sú rakovina, cukrovka, srdcovo-cievne problémy či celková slabosť, ktorá výrazne znižuje ich schopnosť samostatne fungovať. Inými slovami, staroba nie je prechádzkou „ružovou záhradou“, ale často bojom. Vedci ale prišli s objavom, ktorý má potenciál zásadne zlepšiť zdravotný stav ľudí v starobe.
Dlhší život v lepšom zdraví máme na dosah
Výskumníci z University of Connecticut prišli ale s prácou, ktorá opisuje liečbu, ktorá by nám mohla pomôcť nielen predĺžiť život, ale zároveň udržať telo v dobrej fyzickej kondícii až do vysokého veku. Ich štúdia, bola nedávno publikovaná v prestížnom časopise Cell Metabolism a ukazuje, že cestou k zdravšiemu životu môže byť cez odstraňovanie určitých zápalových buniek, vďaka čomu vieme spomaliť proces starnutia, s ktorým ruka v ruke idú aj rôzne zdravotné problémy.
„Aj keď sa dĺžka ľudského života za posledné storočie predĺžila, väčšina ľudí v starobe trpí v poslednom desaťročí vážnemu zhoršeniu zdravia.“, konštatujú výskumníci. „Môžu sa začať chronické ochorenia, ako je rakovina, cukrovka alebo kardiovaskulárne ochorenia, po ktorých nasleduje krehkosť. Mnohé zásahy môžu predĺžiť život, ale nevyhnutne neznamenajú aj dobré zdravie.“, dopĺňajú.
Kľúčom k lepšej kvalite života a vyššiemu veku je cez odstraňovanie zápalových buniek
Tím vedcov pod vedením Ming Xua sa zameral na myši, ktoré podrobili špeciálnej liečbe. Cieľom bolo odstrániť vysoko zápalové bunky s aktívnym génom p21, ktoré prispievajú k degenerácii tkanív.
Výsledkom ich práce bolo, že myši, ktoré podrobili tejto liečbe, žili v priemere o 9 % dlhšie, čo predstavovali približne 79 dní života naviac v porovnaní s kontrolnou skupinou myší, ktorá liečbu nepodstúpila. Zároveň si ale zachovali svoju silu a pohyblivosť, čo je zásadné pre dobrú kvalitu života v starobe.
Výsledky ukázali, že liečené myši dokázali rýchlejšie chodiť a silnejšie uchopiť predmety až do konca svojho života.
Kým väčšina výskumov starnutia na myšiach skúma účinky liečby na určitý pevne stanovený časový bod, tím z University of Connecticut sledoval zdravotný stav myší každý mesiac od veku 20 mesiacov (čo zodpovedá približne 60-ročnému človeku) až do ich smrti. Takto mohli vedci presne analyzovať, ako sa organizmus menil počas celého obdobia liečby.
Vedci každý mesiac merali fyzické schopnosti myší od veku 20 mesiacov (60 rokov u človeka) až do smrti.
Niektoré myši žili až 43 mesiacov, čo by u človeka zodpovedalo približne 130 rokom. Čo je ale dôležité, je, že hoci boli staršie, ich fyzická kondícia bola výrazne lepšia ako u neliečených jedincov.
Výskumníci teraz pracujú na spôsoboch, ako by sa táto liečba dala aplikovať aj na nás, ľudí. Ak by sa im to podarilo, mohlo by to znamenať 8 až 10 rokov zdravého života navyše. Dôležité je ale povedať, že nejde len o dlhší život ako taký, ale aj dlhšie dožitie v zdraví. Inými slovami, ľudia by sa mohli dožívať viac rokov a zároveň prežívať starobu v lepšej kondícii.
