Jednou z najvýznamnejších stavieb starovekého Egypta je Chufuova pyramída, ktorá sa nachádza v Gíze a patrí medzi sedem divov sveta. Postavená bola pred približne 4 500 rokmi, no doteraz ostáva pod rúškom tajomstva, ako sa starovekým Egypťanom podarilo takéto monumentálne dielo vytvoriť. No postupne sa blížime k odpovediam. Na tému upozornil portál Vosveteit.sk (via Iflscience.com).
Ako dostali stavitelia obrovské balvany na stavenisko?
Jednou z hlavných otázok, na ktorú vedci doteraz nedokázali odpovedať, je, ako boli obrovské kamene prenášané na stavenisko. Nový výskum však odhalil, že Egypťania využívali dávno stratenú vetvu rieky Níl, ktorá sa nazývala Chufu, ako cestu na prepravu stavebných materiálov. Aj keď rieka bola vzdialená približne 8 km od pyramíd, v minulosti tiekla hneď vedľa a slúžila ako životne dôležitá štruktúra pre celý Egypt. Objavenie tejto vetvy rieky sa podarilo pomocou analýzy peľových zŕn v oblasti blízko pyramíd.
Vedci sledovali viac ako 60 druhov rastlín pozdĺž záplavovej oblasti a analyzovali ich rast alebo zánik počas približne 8-tisíc rokov. Tento výskum im umožnil určiť, ako sa menila hladina vody počas tohto obdobia a ukázalo sa, že hladina v časti Chufu výrazne vzrástla počas Afrického vlhkého obdobia a udržala sa aj po jeho skončení. Africké vlhké obdobie sa vyskytlo počas neskorého pleistocénu a holocénu a Afrika bola vtedy o niečo vlhkejšia, ako je tomu dnes. Časť Sahary bola pokrytá trávou, stromami a jazerami. V Chufu však hladina vody ostávala relatívne vysoko a umožnila tak robotníkom splaviť rieku a prepravovať stavebný materiál na potrebné miesta.
Končila až pri Sfinge
Podľa výskumu mohla byť Chufu tak rozsiahla, že končila až pri Sfinge. A hoci vedci odhalili spôsob, akým bol materiál transportovaný na miesto stavby, tak stále ostáva ešte presne nezodpovedanou otázkou, ako sa Egypťanom podarilo postaviť tak monumentálne stavby. Najväčšia z pyramíd mala pôvodne výšku 146 metrov a skladala sa z 2.3 miliónov kamenných blokov. Celková váha stavby sa odhaduje na 6 miliónov ton. Egypťanom sa podarilo nielen položiť kamenné bloky na seba, ale aj vytvoriť vo vnútri pyramídy bludisko chodieb a hrobiek.
Niekoľko storočí predpokladali Gréci, že pri stavbe pyramíd sa Egypťania spoliehali na otrockú prácu. Avšak, s pribúdajúcim počtom archeologických výskumov sa ukázalo, že táto myšlienka bola nepravdivá. V skutočnosti boli na stavbe zamestnané tisíce robotníkov, ktorí museli pracovať zo zákona.
Mnoho ľudí sa často pýta, ako sa podarilo Egypťanom postaviť také monumentálne stavby bez moderných technológií a strojov. Najnovšie experimenty sa snažili odpovedať na túto otázku a poskytnúť viac informácií o tom, ako pyramída Khufu mohla byť postavená.
Jeden z experimentov ukázal, že ak by na stavbe pracovalo približne 3 500 robotníkov, dokázali by Veľkú pyramídu v Gíze postaviť za približne 27 rokov. Tento experiment bol vykonaný za použitia podmienok a nástrojov, ktoré boli k dispozícii v dobe starovekého Egypta. Vedci použili techniky, ktoré sa považujú za veľmi podobné tým, ktoré by mohli byť použité pri stavbe pyramíd. Výsledky experimentu ukázali, že aj keď by stavba pyramídy bola veľmi ťažká a náročná, mohla byť dokončená v pomerne krátkom čase pomocou početného zamestnania pracovníkov.
Okrem toho bolo zistené, že na stavbe pyramídy bolo potrebné použiť veľké množstvo rôznych materiálov a zdrojov. Kamene na stavbu pyramídy boli ťažké a museli byť prepravované z vzdialených oblastí. Bolo tiež potrebné použiť veľké množstvo dreva a iných materiálov na stavbu nástrojov a strojov.
Stavba pyramídy Khufu bola teda náročným a zložitým procesom, ktorý si vyžadoval veľké množstvo zdrojov.
