Dnes nie je ničím nezvyčajným, keď v nohaviciach nosíme i dva telefóne. Potom prídeme domov alebo do kancelárie, zapneme si počítač a komunikujeme s našimi priateľmi cez internet. Ak sme hladní, tak zdvihneme telefón a objednáme si jedlo. Neskôr keď ideme na dovolenku do cudzej krajiny, tak si v telefóne zapneme GPS a vydáme sa na cestu. Mnohí si to neuvedomujú, ale komunikačné technológie používame prakticky neustále. Viete si predstaviť, že jedného dňa by prestali fungovať? Nie je to len sci-fi, raz sa to môže stať. Dôvodom je vesmírne počasie, ktoré pre nás predstavuje hrozbu, píše portál universetoday.com.
„Vesmírne počasie je časť vesmírnej fyziky, ktorá má priamy vplyv na ľudstvo.“
Na vine nie je ale vesmír, ale my
Technológie v uplynulých desaťročiach išli neuveriteľným tepom dopredu. V každodennom živote používame satelitné služby, rádiové technológie a v neposlednom rade i elektrinu. No dostatočne silná slnečná búrka môže všetky tieto výdobytky modernej spoločnosti znefunkčniť. Čo by sa stalo, ak by Zem zasiahla slnečná búrka, akú sme zažili v roku 1859? Pre tých, ktorí nevedia, tak v tomto roku Zem zasiahla slnečná búrka, ktorú označujeme ako „Carringtonskú udalosť“. V dôsledku tohto incidentu došlo k požiarom telegrafných stĺpov a ich operátori z celého sveta hlásili, že došlo k znefunkčneniu sietí.
„Vesmírne počasie môže mať občas silný vplyv na technologické systémy.“
Je slnečná búrka pre ľudí nebezpečná? Nie, no…
Slnečné búrky sú pre ľudí neškodné, no pre elektrické siete a zariadenia nie. V novodobej histórii ľudstva sme ale slnečnú búrku takýchto rozmerov, ako bola Carringtonska udalosť, nezažili. Portál upozorňuje na novú štúdiu Natalie Buzulukovej a Brucea Tsurutaniho, jedného z popredných svetových odborníkov na vesmírne počasie. No čo je na tom najdesivejšie je, že sme sa dostatočne nepripravili na slnečnú búrku veľkých rozmerov, tvrdia autori dokumentu.
„Hrozby a riziká nie sú hypotetické a v prípade extrémnych udalostí vesmírneho počasia môžu byť následky pre ľudstvo dosť vážne.“, zdôrazňuje Tsurutani.
Carringtonská udalosť nám ukázala, že tento typ búrky existuje a otázkou nie je preto, či sa s ňou niekedy stretneme, ale kedy. Všetko čo sa udialo približne 150 rokov dozadu, keď sa telegrafy a elektrina práve rozbiehali ako technológie, je len „malou ochutnávkou“ toho, čo by sa mohlo stať dnes. Teraz s vežami mobilných telefónov a masívnymi vysokonapäťovými transformátormi, je riziko katastrofy rádovo vyššie. No treba uviesť, že vedci si netrúfajú ale odhadnúť, kedy by sme mohli čeliť tak silnej solárnej búrke, ako tomu bolo v 19. storočí, no dodávajú, že sa to môže stať prakticky kedykoľvek. Väčšina solárnych búrok je však pre nás neškodná.
„Solárne búrky sa dejú často, no nie vždy vieme ich dôsledky vnímať aj u nás na Zemi.“
Pozemné systémy však nie sú jediné, ktoré sú citlivé na účinky vesmírneho počasia. Ide aj o satelity, ktoré využívame každý deň, hoci si to možno neuvedomujeme. Nie je jasné, ako ďaleko môžu škody potenciálne zájsť, ale jednoznačne by to bola katastrofa na zemských energetických a komunikačných sieťach. Niektorí vedci odhadujú, že vyhrabať sa z takejto katastrofy, by nám mohlo trvať i niekoľko rokov.
„Častice by poškodili satelity na obežnej dráhe Zeme, čo by spôsobilo zlyhanie našich komunikačných systémov. V najhoršom prípade by intenzívna slnečná búrka mohla preťažiť naše elektrické siete a poslať náš svet do výpadku prúdu.“
Slnečné erupcie vznikajú, keď sa siločiary magnetického poľa Slnka napnú a skrútia, čo spôsobí, že sa na slnečnom povrchu tvoria obrovské búrky elektromagnetickej energie. Tie vytvárajú silné záblesky energie. Tieto erupcie môžu byť viditeľné ako jasné záblesky v určitej oblasti slnka.
