Vykurovacia sezóna sa u nás pomaly ale isto rozbieha, pričom v niektorých kútoch našej krajiny, už beží na plné obrátky.
Nedávno sme sa pozreli na zaujímavú témou, ktorou je tesnenie na okne a to, ako dokážeš odhaliť, že tesnenie nespĺňa už viac svoj účel. Ak ti riadne nefunguje, tak doslova vyhadzuješ peniaze von oknom. Taktiež sme ti dali do pozornosti pár eurový trik, ako môžeš tesnenie opraviť.
Dnes sa pozrieme na ďalšiu tému, ktorou je termostatická hlavica. S veľkou pravdepodobnosťou ju máš aj ty na radiátoroch. Na nej bývajú čísla od 1 do 5, resp. rímske číslice od I. do V. Určite dobre vieš, že čím je číslo vyššie, tak tým je radiátor horúcejší. Rozmýšľal si ale niekedy nad tým, aký je napríklad rozdiel medzi úrovňou 1 a 3 a podobne?
Akú hodnotu predstavujú čísla termostatickej hlavici?
V prvom rade treba povedať, že veľa závisí od toho, od akého výrobcu máš hlavicu. Hodnoty sa preto môžu mierne líšiť.
Vo všeobecnosti ale platí, že medzi jednotlivými hodnotami je najčastejšie rozdiel niekde 2 až 4 °C, čo umožňuje pomerne presné nastavenie teploty. V prípade, ak máš digitálnu hlavicu, tak si vyhral, lebo tá umožňuje nastaviť presnú hodnotu. Predpokladajme, ale že máš bežnú termostatickú hlavicu.
Neodbáčajme ale ďaleko od témy a prejdime k najčastejším hodnotám, ktoré reprezentujú čísla medzi jedna až päť.
- 0 – vypnuté.
- 1 – približne 12 až 14 °C (vhodné pre nevyužívané miestnosti alebo chodby)
- 2 – približne 16 až 18 °C (základná teplota, ktorá je vhodná napríklad do spální)
- 3 – približne 20 až 22 °C (teplota vhodná napr. pre obývacie miestnosti)
- 4 – približne 24 až 26 °C (teplota vhodná napríklad pre kúpeľne)
- 5 – približne 28 až 30 °C (maximálny výkon radiátora)
Okrem hodnôt vyššie môžeš často nájsť na hlavici aj znak snehovej vločky. Ide o ochranné nastavenie proti zamrznutiu, zvyčajne udržiava teplotu cca 6 až 8 °C.
Túto chyba nerob, mnohých to stojí veľa peňazí
Možno to robíš aj ty, že vypínaš počas zimných mesiacov radiátor, napríklad keď ideš spať a si prikrytí pod perinou. Vedz ale, že keď to robíš, tak vyhadzuješ peniaze von z okna.
Nefunguje tu totiž (na prvý pohľad) logika, že keď vypneš kúrenie, tak šetríš peniaze, práve naopak. Logiku ale dáva, aby si o niečo znížil teplotu, napríklad o jeden až dva stupne.
Keď vypneš radiátor, tak teplota v miestnosti výrazne klesne a po jeho opätovnom spustení musí systém pracovať na vyššom výkone, aby nahrial chladnú miestnosť späť na požadovanú teplotu. To môže spotrebovať viac energie, než keby ste teplotu iba mierne znížili na noc. Inými slovami, vypínanie radiátora je neefektívne a bude ťa to v konečnom dôsledku stáť oveľa viac peňazí vyhriať miestnosť do príjemnej teploty. Okrem iného pri poklese teploty sa môže zvýšiť vlhkosť v miestnosti, čo vytvára ideálne podmienky pre vznik plesní.
Len pre zaujímavosť, v súčasnosti je v našich končinách zaužívaný priemer vykurovanie niekde na úrovni okolo 21 až 22 °C. Nájdeme ale aj také, kde vykurujú na 23 či 24 °C. Cieľom vykurovanie ale nie je, aby si behal po byte či dome v trenírkach. Len pre porovnanie, v západných krajinách býva štandard niekde okolo 19 až 20 °C, že je teplo v domácnostiach.
