Pri pohľade na krv sa niekomu dvíha žalúdok a to aj napriek tomu, že ide o životodarnú tekutinu. Vedel si, že v tele dospelého človeka je približne 4 až 5 litrov krvi, pričom keď stratíš niečo medzi 10 až 15 %, tak sa „nič nedeje“. To je mimochodom objem krvi, ktorý chodíme bežne darovať. Ak by si stratil do 30 % krvi, tak by si cítil únavu a chlad. Pri strate 40 % a viac krvi budeš už ale potrebovať transfúziu.
Rozmýšľa si niekedy nad tým, prečo je krv vlastne červenou a prečo nemá inú farbu? Môže mať krv aj inú farbu? Poďme sa na túto tému pozrieť bližšie s webom theconversation.com.
Môže mať krv rôznu farbu?
V prvom rade treba povedať, že krv zabezpečuje transport kyslíka, živín a odpadových látok v našom tele a tele zvierát.
Zaujímavosťou je, že krv nemusí byť vždy červená. V živočíšnej ríši existujú organizmy s krvou rôznych farieb, čo súvisí s odlišnými molekulami prenášajúcimi kyslík. Dobrý príkladom sú mäkkýše a článkonožce, ako sú chobotnice a kraby, ktoré majú modrú krv vďaka prítomnosti hemocyanínu. Keď sa kyslík naviaže na hemocyanín, krv získa modrý odtieň.
Existujú ale aj živočíchy s fialovou krvou, kde kyslík prenáša hemerytrín. Napríklad morské červy ako Priapulky či Páskovce majú takto zafarbenú krv.
Odpoveď, či môže mať krv inú farbu, ako už asi tušíš, znie, že áno.
Prečo je krv človeka červená?
To, akú farbu má krv, súvisí s tým, aké látky sú v nej prítomné.
Charakteristická červená farba ľudskej krvi je spôsobená látkou známkou ako hemoglobín, ktorý je prítomný v červených krvinkách. Hemoglobín je červený a preto naša krv je červenou.
Mimochodom, ak by si nevedel, tak ide o látku, ktorú potrebujeme na prenos kyslíka. Naše telo sa skladá z miliónov a miliónov drobných buniek. Všetky bunky v našom tele potrebujú kyslík zo vzduchu, ktorý dýchame, a živiny z potravy, ktorú jeme. Bunky v tvojom tele používajú kyslík a živiny na výrobu energie, vďaka ktorej funguješ. Spolu s každým nádychom, vdýchneš do pľúc kyslík. Naše srdce pumpuje krv do pľúc, aby nabralo tento kyslík. Srdce následne pumpuje túto krv ďalej do buniek nášho tela.
Prečo je pre nás hemoglobín tak dôležitý?
Možno sa teraz pýtaš, na čo potrebujeme hemoglobín. Ak by ho nebolo a v krvi by bol len kyslík, mohli by vznikať vzduchové bubliny, čo nechceš. Tieto bubliny by sa mohli prilepiť na steny krvných ciev a mohli by spôsobiť „zápchu“, lebo kyslík sa v krvi veľmi dobre nerozpúšťa. Inými slovami, spôsobilo to problémy v obehovej sústave.
Hemoglobín, vďaka tomu, že prenáša kyslík, tak k tomu nedôjde. Pre lepšiu ilustráciu si predstav, že do rieky (naše žily a cievy) hodíš kameň (pod ním si predstav kyslík), ktorý padne na dno. Ak dáš kameň ale do plastovej alebo sklenej nádoby (predstav si pod tým hemoglobín), tak kameň bude plávať ďalej. Toto robí hemoglobín v našej krvi.
Môže mať krv v ľudskom tele inú farbu ako červenú?
Krátka odpoveď znie, že nie, krv je vždy červenou. Môže sa ale meniť jej odtieň.
Zaujímavosťou je, že keď hemoglobín prenáša viac kyslíka, tak odtieň krvi je jasnejšie červený. Znamená to, že keď srdce pumpuje kyslík do buniek z pľúc, tak je viac červený. Ako ho doručí, a krv sa smeruje späť do srdca a pľúc s menším množstvom kyslíka, krv je tmavšie červená.
Mimochodom, ak by si nevedel, tak hemoglobín sa v ľudskom tele tvorí v kostnej dreni, kde vznikajú nové červené krvinky, tzv. erytrocyty.
