Pravdepodobne vieš, že ortuť je pri izbovej teplote tekutá, hoci ide o kov. Rozmýšľal si ale niekedy nad tým, prečo je tomu tak? Poďme sa na tento fenomén spolu pozrieť nižšie.
Prečo je ortuť tekutá?
Nízka teplota topenia
Možno si to nevedel, ale ortuť má zo všetkých stabilných kovov najnižšiu teplotu topenia -38,83 °C a bod varu 356,73 °C. Teplota topenia je bod, pri ktorom sa látka mení z pevného stavu na kvapalný. Inými slovami, teplota topenia je bod, pri ktorom sa látka mení z pevného stavu na kvapalný. Inými slovami, ak by si ortuť dal do miestnosti s teplotou napríklad -40 °C, tak by bola v tuhom stave.
Možno sa ale pýtaš, prečo je tomu tak. Väčšina kovov je pevná pri izbovej teplote, pretože ich atómy sú pevne držané v kryštálovej mriežke kovovými väzbami. To ale nie je prípad ortuti.
Slabé väzby medzi atómami
Dôvodom je špeciálne usporiadanie jej atómov. Ortuť má slabé väzby medzi atómami, čo znamená, že tieto atómy nie sú pevne držané pohromade. Ortuť má tendenciu nevytvárať pevné štruktúry, pretože vonkajšie elektróny (ktoré sú zodpovedné za kovové väzby) sú menej efektívne pri vzájomnom spájaní atómov.
„V ortuti sú väzby medzi atómami oslabené v dôsledku efektov, ktoré spôsobujú, že elektróny v ortuti sú viac priťahované k jadru atómu.“
Tieto „relativistické efekty“ znamenajú, že atómy ortuti nie sú pevne držané pohromade a nemôžu sa usporiadať do pevnej štruktúry. Preto ortuť ľahko tečie ako kvapalina, zatiaľ čo iné kovy tvoria pevné štruktúry, vysvetľuje web Royal Society of Chemistry. Inými slovami, môžeš sa na to pozrieť aj tak, že keď sa v inom kove atómy spoja, tak časť ich energie spôsobí, že sa premení na energiu väzby. Predstav si teraz dvoch ľudí, ktorí do seba narazia tvárou tvár a zostanú zakliesnení v sebe. Časť energie z nárazu spravila to, že sa zamotali do seba. A teraz si predstav tú istú dvojicu ľudí, no boli by pokrytí nejakou šmykľavou látkou, a preto sa neudržia spolu, lebo nemajú tak veľký stisk. Niečo podobne robia aj atómy ortuti. Vo väzbách ortuti so sebou samým je tak málo energie, že na ich rozbitie nie je potrebné veľa pohybu. Inými slovami, energia väzby v ortuti je veľmi nízka, takže pri nižších teplotách má tendenciu dezorganizovať sa.
Jednoducho povedané, ortuť je kvapalná pri izbovej teplote preto, že sa veľmi ľahko topí a jej atómy sa navzájom priťahujú oveľa slabšie ako v iných kovoch.
Podľa čoho ortuť dostala svoje meno?
Mimochodom, vedel si, že ortuť dostala svoje meno z latinského slova „hydrargyrum“, ktoré pochádza z gréckeho slova „hydrárgyros“ (ὑδράργυρος). Toto grécke slovo sa skladá z dvoch častí: „hydor“ (ὕδωρ), čo znamená „voda,“ a „argyros“ (ἄργυρος), čo znamená „striebro“. V angličtine sa ortuť často nazýva „mercury,“ podľa rímskeho boha Merkura (Hermesa v gréckej mytológii), ktorý bol poslom bohov a bol známy svojou rýchlosťou a pohyblivosťou.
