Aj keď nemáš psa, určite si už videl, ako zo seba otriasa vodu, keď vyjde z bazéna, rieky alebo keď ho oleješ. Pre psa to je prirodzene podmienený reflex, ktorým sa zbavuje prebytočnej vody, ktorá ostala na jeho tele. Takto sa pes dokáže zbaviť až 70 percent vody z povrchu svojho tela, za pár sekúnd.
Takýmto otrasením, sa zbavujú vody z tela, ale taktiež im to pomáha udržať stálu teplotu tela a predísť podchladeniu. Zaujímavosťou je, že pri takomto otriasaní vody, začínajú práve hlavou, lebo často je táto časť tela najcitnejšia na chlad a vodu a zároveň, že pohyb hlavy pomáha naštartovať dynamiku otrasov celého tela. Možno si myslíš, že túto metódu používajú iba psy ale nie je tomu tak, obdobnú metódu používajú iné druhy zvierat!
Otriasanie sa u iných zvierat
Aj sliepky a niektoré chlpaté cicavce sa otriasajú, keď cítia niečo na svojom chrbte. Doteraz však nebolo jasné, aké nervové mechanizmy zabezpečujú a podporujú toto správanie. Aj keď je vtipné sledovať ako so sebou trasú zvieratá, aby sa zbavili vody či niečo čo ich dráždi, je to dôležitý proces pre zbavenie sa potenciálne škodlivých kontaminantov. Pochopenie toho, ako tento proces prebieha, nám môže pomôcť pochopiť, prečo a ako sa to evolučne zachovalo medzi toľkými chlpatými cicavcami.
Na výskum boli použité myši
Myši si ďalším zvieraťom, ktoré vykazuje toto chvenie, a taktiež boli najjednoduchším modelom na sledovanie tohto javu. Vďaka tomu sa stali modelom na preskúmanie neurobiologickych základov správania. Portál iflscience.com uvádza, že vedci identifikovali typ mechamoreceptora citlivého na svetlo, ktorý sa nachádza na koži zvierat. Tento mechanoreceptor sprostredkúva evolučne konzervované správanie, vrátane nízkoprahových mechanoreceptorov proteínu Piezo2 a C-vlákna lebo C-LTMR.
Doktor Dawei Zhang tvrdí, že receptory C-LTMR by sa mohol podieľať aj na pocite šteklenia u zvierat. Mokré chvenie u myší vyvolali tým, že im na chrbát pár kvapiek oleja. Výskumný použitím ďalších techník, ako je optogenetika zistili, že toto chvenie dokážu navodiť aj bez použitia oleja. Na navodenie chvenia u myší stačilo použiť svetlo. Následne vedci použili abláciu na odstránenie neurónov. Po odstránení receptorov C-LTMR zistili, že myši sa prestali toľko triasť.
C-LTMR
Primárnou úlohou tohto receptora je inervovať vlasové folikuly u chlpatých cicavcov, ktoré sprostredkujú príjemné dotyky. Vedci zistili, že tie isté mechanoreceptory plnia funkciu prenosu signálu, keď sa niečo lepkavé dostane na chrbát chlpatého zvieraťa. Tieto mechanoreceptory vysielajú signál spinoparabrachiálnym neurónom, až do mozgového kmeňa.
Toto zistenie potvrdili práve vtedy, keď narušili funkčnosť neutrónov. Rovnaké narušenie bolo pozorované, keď inhibovali excitačné neuróny v časti mozgového kameňa, ktorá bola na prijímacom konci správ spinoparabrachiálnych neurónov. V týchto experimentoch tiež pozorovali, že chvenie bolo u myší často spojené aj so škrabaním. Po odstránení C-LTMR sa znížil aj počet poškriabaní.
Preto si vedci myslia, že práve tento mechanoreceptor sa podieľa aj na pocite šteklenia. Zaujímavosťou je, že táto neurobiologická cesta sa môže objaviť aj u človeka. Nachádzala by sa práve na mieste Achilovej päty, miesta obávaného šteklenia.
