Krupobitie, prírodný jav, ktorý so sebou prináša hrozivú kombináciu zrážok, silných búrok a nebezpečných krúp, sa tvorí výnimočným spôsobom. Krúpy sú zamrznuté dažďové kvapky, ktoré sa vytvárajú v extrémne chladných oblastiach atmosféry. Ich tvorba je komplexným procesom, ktorý začína stúpavými prúdmi, unášajúcimi kvapky nahor, kde zamŕzajú a postupne sa pretvárajú na krúpy. Ako krúpy narastajú, združujú sa s tekutými kvapkami vody, ktoré na nich primŕzajú, vytvárajúc tak viacvrstvovú štruktúru a umožňujú im rásť. Ak voda pri tomto procese okamžite zamrzne, vytvorí sa zakalený ľad, keďže vzduchové bubliny zostanú zachytené v novovytvorenom ľade. V prípade, že voda zamrzne pomaly, vzduchové bubliny sa môžu uvoľniť a výsledný ľad bude čistý, píše stránka Národného laboratória silných búrok.
Kľúčovú úlohu pri krupobití však hrá stúpavý prúd búrky. Ak tento prúd vzduchu už nie je schopný uniesť váhu krúp, krúpy padajú k zemi. Menšie krúpy môžu odniesť horizontálne vetry, čo znamená, že väčšie krúpy padajú k zemi. Niekedy je vietor na povrchu taký silný, že krúpy padajú pod uhlom, čo ešte znásobuje nebezpečenstvo pre ľudí, majetok a zvieratá.
Rýchlosť, akou krúpy padajú na zem, je skutočne vysoká
Rýchlosť pádu krúp je oveľa komplikovanejšia, než sme si doteraz mysleli, ukazuje najnovší výskum. Rýchlosť pádu totiž závisí od viacerých faktorov, ako je veľkosť krúp, trenie medzi krúpami a okolitým vzduchom, miestne poveternostné podmienky a stupeň topenia krúp.
Priemerne, pri malých krúpach s priemerom menším ako 2,54 cm sa očakáva rýchlosť pádu medzi 14 až 40 km/h. V prípade stredne veľkých krúp s priemerom od 2,54 do 4,45 cm sa rýchlosť pohybuje medzi 40 až 64 km/h. V najväčších supercelách, ktoré produkujú najväčšie krúpy s priemerom od 5,08 do 10,16 cm, sa očakáva rýchlosť pádu medzi 71 až 116 km/h.
Výskum však poukázal na značnú neistotu týchto odhadov, nakoľko existuje veľká variabilita tvaru krúp, stupňa topenia, orientácie pádu a podmienok prostredia. To znamená, že predikcie rýchlosti pádu krúp sú stále obklopené určitou mierou neistoty.
Zároveň však vedci upozorňujú na možnosť, že veľmi veľké krúpy s priemerom presahujúcim 10,16 cm by mohli padať rýchlosťou nad 160 kilometrov za hodinu. Takéto extrémne situácie môžu vytvárať mimoriadne nebezpečné podmienky, najmä pri silných búrkach a supercelách.
Rekord najväčšej krúpy sa zaznamenal v nedávnej minulosti
V roku 2020 sa nad hlavným mestom Líbye, Tripolis, rozpútala silná supercelulárna búrka, ktorá vyvolala obrovské krupobitie nevídaných rozmerov, píše stránka Severe-weather.eu
Miestni meteorológovia okamžite začali monitorovať situáciu a vyhodnocovať neobvyklú veľkosť krúp. Po prvých meraniach a analýzach došli k záveru, že krúpy boli mimoriadne veľké, možno dokonca viac ako 20 cm v priemere. Takéto rozmery sú zriedkavé a považujú sa za jedny z najväčších zaznamenaných na celom svete.
Porovnávajúc túto udalosť s inými historickými rekordmi, ukazuje sa, že tieto krúpy by sa bez problémov zmestili do svetového rebríčka najväčších krúp, aké boli doteraz zaznamenané. Doterajšie rekordy držali krupobitia Vivian v južnej Dakote z roku 2010 a krupobite, ktoré postihlo Argentínu v roku 2018.
