Vek Mliečnej dráhy sa odhaduje na 13,2 miliardy rokov a je jednou z mnohých miliárd galaxií v doteraz poznanom vesmíre. Astronómami bola rozpoznaná pred tisíckami rokov a staroveká civilizácia ju vyobrazovala vo svojich mytológiách.
Kedy a za akých okolností dostala táto galaxia svoje nezvyčajné pomenovanie?
„Tento termín sa bežne používal v Západnej astronómii pred 2500 rokmi“, povedal Matthew Stanley, profesor histórie vedy z Newyorskej univerzity, odkazujúc na hvezdárov európskych krajín. Podľa Stanleyho neexistuje spôsob ako sa dozvedieť kto prvý vymyslel toto pomenovanie. Je to jeden z tých pojmov, ktoré sú tak staré, že ich pôvod je dnes už zabudnutý.
Stanley dodal, že Mlična dráha poskytla astronómom termín s gréckymi koreňmi, ktorým je pojem „galaxia“.
„‘Galactos‚ doslova znamená ‚mliečna vec na oblohe‘ „, hovorí Stanley. Grécky mýtus o sformovaní Mliečnej dráhy bol zvečnený renesančným umelcom Jacopom Tintorettom na obraze s názvom „Pôvod Mliečnej dráhy,“ okolo roku 1575. Tintoretto sa pravdepodobne pri vzniku svojho diela inšpiroval príbehom, ktorý bol v 10. storočí zaznamenaný vo folklórnom texte „Geoponica“. Legenda opisuje boha Zeusa, ktorý prináša nemluvňa Herculesa k svojej spiacej manželke Here a prikladá jej ho na hruď, aby sa dieťa tajne nakŕmilo. Keď sa Hera prebudila a odtiahla jej materské mlieko vystrieklo do oblohy a vytvorilo Mliečnu dráhu.
Avšak, aj keď prví astronómovia pozorovali Mliečnu dráhu, nevedeli, čo presne si o nej majú myslieť. Pred vynálezom ďalekohľadu na začiatku 17. storočia, boli galaxie známe ako hmloviny, ktoré sa nesprávali ako ostatné viditeľné objekty, ako sú hviezdy a planéty. To všetko sa zmenilo, keď taliansky astronóm Galileo Galilei namieril ďalekohľad na oblohu v roku 1609, a zistil, že niektoré zo záhadných kozmických prachových oblakov boli vytvorené z hviezd zoskupených blízko pri sebe.
„Bol to kľúčový moment uvedomenia sa, že hmloviny sú niečím zaujímavé, že sú svojimi vlastnými štruktúrami, ktoré môžu byť študované,“ povedal Stanley. „Vtedy im začali dávať ľudia konkrétne mená, pretože v nich spoznali tvary a uvedomili si, že by mohli mať nejaký vesmírny význam.“
„Ktokoľvek pomenoval Mliečnu dráhu urobil tak potom, ako stál v tme, noc čo noc, s upretým pohľadom na našu galaxiu a snažil sa pomenovať ten pocit zjednotenia sa s vesmírom,“ povedal Stanley.