25-ročného muža, zamrznutého v snehovom záveji priviedli doktori späť k životu po tom, čo si mysleli, že je mŕtvy. Justin Smith bol na dotyk ľadový a zdravotníci predpokladali, že zomrel na ťažké podchladenie. Avšak, pri poslednej snahe naštartovať srdce bol napriek všetkému zachránený.
Vlani vo februári bol Smith nájdený takmer úplne pokrytý snehom na krajnici prázdnej cesty. Koroner, ktorý prišiel na miesto činu, si myslel, že Smith tam ležal pri teplote -20°C po dobu 12 hodín. Skontroloval mu pulz, no bolo to márne. Telesná teplota muža nebola zameraná ani pomocou digitálneho teplomera.
Smith bol prevezený vrtuľníkom do Lehigh Valley Hospital. Tím doktorov a sestier sa ho snažili zahriať a naštartovať jeho srdce pomocou kardiopulmonálnej resuscitácie, ale bez úspechu. Gerald Coleman, pohotovostný lekár, ktorý v tom čase vykonával službu, sa rozhodol, že mu urobí draslíkový test.
Draslík je životne dôležitý pre komunikáciu medzi nervami a svalmi, vrátane srdca. Veľká koncentrácia v krvnom obehu naznačuje, že aktivita srdcového svalu je výrazne znížená. V prípade Smitha by to znamenalo, že naštartovanie srdca by bolo veľmi nepravdepodobné. Keď však videli výsledky testu, zdalo sa, že Smith by mohol mať ešte šancu.
Použitím mimotelovej oxygenácie, teplá a okysličená krv prechádzala do srdca a cez celý zvyšok tela; tým bolo zabezpečené umelé bitie srdca. Smithovo srdce sa začalo chvieť, „fibrilovať“. Doktorom sa potom podarilo pomocou defibrilátoru srdce znovu „reštartovať“.
Procedúra mimotelového okysličovania ešte nejaký čas pokračovala a Smith bol napojený na ventilátory, ktoré za neho dýchali. Zdravotníci si mysleli, že by mohlo ísť o mozgovú smrť, ale skeny nadväzujúce na elektrické signály uvoľňované neurologickou aktivitou boli v normále. Smith sa z kómy zobudil a po roku, namiesto toho, aby kvôli omrzlinám stratil prsty, je úplne zdravý.
„Žiadny človek by podľa všetkého nemal byť schopný prežiť telesnú teplotu tela 18°C a slabý pulz po dobu 12 hodín, ale Justin Smith to dokázal,“ povedal John E. Castaldo, šéf oddelenia neurológie v Lehigh Valley Health Network.
Tajomstvo jeho prežitia spočíva v schopnosti tela spomaliť metabolizmus – proces, ktorý premieňa kyslík a živiny na energiu. Keď telesná teplota klesne o 1°C, metabolizmus sa spomalí až o 7%. To znamená, že pri nižších teplotách bunky v tele vyžadujú menej kyslíka a srdcová frekvencia sa začne spomaľovať, zachovaním telesnej energie.
Aj keď vnútorná teplota tela pre Smitha znamenala, že jeho srdce prestalo biť, telo bolo ochladené akurát na správny stupeň, aby sa metabolizmus mohol prispôsobiť a pracovať na minimálnej úrovni. Zdravotníci si to uvedomili a priviedli Smitha zo stavu bezvedomia späť k životu.
Smith sa stal najstudenším človekom zaznamenaným v lekárskej vede, ktorý prežil tak extrémne podchladenie a vedci si stále nie sú istí, ako je možné, že jeho mozog ostal bez poškodení.
