Renault Vel Satis
S menom spájajúcim slová Velocity, teda rýchlosť, a satisfaction, teda uspokojenie, mal byť Vel Satis klincom Renaultu v stene vyššej strednej triedy, veľmi podobne ako len o pár mesiacov neskôr predstavený Opel Signum, o ktorom ste si mohli prečítať vyššie. Vel Satis mal tiež nadväzovať na model Safrane, ktorý bol vo svojej dobe pomerne úspešný a ešte dnes je vcelku vyhľadávanou jazdenkou, trebars vo verzii Biturbo .
Vel Satis bol na dobrej ceste na Safrane nadviazať, bol priestranný, veľmi dobre vybavený, vrátane palubného systému s ovládaním na stredovom tuneli, ktoré dnes používa veľa značiek. Pod prednou kapotou mal štvor a šesťvalcové motory, spaľujúce benzín aj naftu. Vrcholom bola 3,5litrová V6, ktorá pochádzala od Nissanu a objavila sa aj vo vynikajúcom 350Z. A v neposlednom rade patril spolu s menším Meganom k prvým autám, ktoré dosiahli piatich hviezdičiek v crash testoch EuroNCAP.
Vel Satis sa ukázal ako koncept v roku 1999, produkčná verzia predstavená o dva roky neskôr ale bola úplne iná. Nutné dodať, nielenže nebola tak elegantná, ale vzhľadovo bola priamo neforemná, pretože obrovský zadok sa snažil sa zamaskovať veľkosť ostrými hranami. Päťdverovú karosériu mal aj Safrane, ten ale bol liftbackom, čo vo vyššej strednej triede fungovalo vtedy a funguje to aj dnes, stačí sa pozrieť na niektoré produkty od BMW. Karoséria hatchback ale pre vyššiu strednú triedu nie je vhodná. To sa presvedčili aj kolegovia z Rüsselsheimu s vyššie spomínaným Signa.
Suzuki Kizashi
Japonské Suzuki, známe okrem motoriek aj podareným Swiftom, už roky rovnakým Jimny a schopnou Vitarou, sa pred niekoľkými rokmi pokúsilo dostať do strednej triedy s modelom Kizashi. Dizajn bol najmä pre Európu veľmi neobvyklý, voz mal mohutný predok a dozadu posunutú zadnú nápravu, čo ale znamenalo viac miesta vo vnútri. Cieľom bolo vytvorenie športového sedanu so zaujímavým dizajnom, ktorý by spájal dobré jazdné vlastnosti a prepracovanosť európskych áut, ale so zachovaním kvality a spoľahlivosti japonských strojov.
Ponuka vyzerala zaujímavo, voz poháňali štvorvalce až do objemu 2,4 litra, mohli ste mať aj štvorkolku v duchu tradície značky Suzuki – aj Swift si môžete zaobstarať s pohonom všetkých kolies. Zvonku si Kizashi nikto s ničím iným na cestách nepomýlil a vo vnútri bolo v patričných úrovniach dobre vybavené a interiér bol tiež poskladaný kvalitne a z príjemných materiálov.
Lenže Európa sedanom v strednej triede moc nefandí a ani veľmi neobvyklý vzhľad pravdepodobne príliš nepomohol. Tiež cena okolo 29 tisíc za vrcholovú verziu sa mohla väčšine zákazníkov zdať príliš vysoká, hoci to znamenalo okrem bohatej výbavy tiež 185 koní na všetkých štyroch kolesách a hoci porovnateľné európske autá o toľko lacnejšie nie sú a jazdia ich tu hromady. Kizashi tak neplnilo a neplní predajné predstavy japonskej automobilky a jeho výroba končí . Rovnakú chybu vraj už Suzuki znova neurobí …
Volkswagen Phaeton
Okrem Lupa 3L a Bugatti Veyron je Ferdinand Piëch duchovným otcom tiež luxusnej limuzíny, ktorá mala súperiť s Mercedesom triedy S. Reč je o Volkswagene Phaeton, ktorý sa svetu predstavil v Ženeve roku 2002. Volkswagen vtedy samozrejme mal záujem o to, aby ku športovejšie myslenému Audi A8 ponúkol tiež pohodlnejšiu a luxusnejšiu limuzínu, chcel ale tiež pozdvihnúť imidž značky a dokázať, že „ľudové vozidlo“ zvládne postaviť auto pre generálnych riaditeľov nadnárodných korporácií a tiež im ho bude vedieť predať.
Motorov pod kapotou bolo viac, zmienku si ale zaslúži najmä V10 TDI s objemom piatich litrov, ktorý vznikal najmä kvôli tomuto autu. Má špeciálne upravený vnútorný povrch valcov pre dlhšiu životnosť a nemá rozvodový remeň ani reťaz, ale ozubené kolesá pre pohon vačkových hriadeľov. Práve nad hlavami valcov je systém, vďaka ktorému sa môžu niektoré ozubené kolesá do istej miery pohybovať a tým je chod motora hladší než u konvenčných dieselov. Keď takýto voz stretne laik, uchom zvonku skoro ani nespozná, že to je diesel, a to ani pri štarte – tak zamatovo beží. Zato fakt, že má desať valcov, je počuť celkom dobre. A z piatich litrov objemu tiež ponúka 313 koní a 750 Nm, viac než pekné čísla pre auto vážiace dve a štvrť tony.
Samozrejmosťou bola prvotriedna výbava vrátane jemnej kože a štvorzónovej automatickej klimatizácie a tiež štvorkolka 4Motion. Extra pre tento voz tiež vznikla klimatizácia so skrytými výduchmi, pretože dr. Piecha nemal rád prievan väčšiny existujúcich systémov. Volkswagen ale sklamal vo fáze predávania Phaetonu zákazníkom triedy S a podobných áut, je to proste „len“ Volkswagen. Predajné čísla sú žalostné, napriek tomu sa však dvanásť rokov starý Phaeton stále drží v ponuke s drobnými facelifty, snáď kvôli ješitnosti pána P. Teraz už bohužiaľ aj bez onoho desaťvalca …
Toto teda je desiatka áut, ktorá mala veľmi dobre nakročené k prelomovému úspechu, ale z rôznych dôvodov sa zákazníci do showroomov nehrnuli tak moc, ako automobilky očakávali. Niektoré z týchto áut výrazne predstihli dobu, napríklad Audi A2, iné zase sľubovali veľa, ale ponúkli veľmi málo ako v prípade Brery alebo len predstavovali nevhodne zvolenú kombináciu typu karosérie alebo loga na prove a segmente.
Všetky tieto stroje sa snažili do automobilového sveta priniesť niečo neobvyklé a vykročiť mimo zažitých konvencií, lenže to buď prehnali alebo to naopak nedotiahli poriadne do konca. Dnes tak na ne môžeme len spomínať a surfovať ponukami autobazárov, pretože aj keď sú tieto autá vzácne, dajú sa vo väčšine prípadov nájsť dobré kúsky. A ak si jedno z nich kúpite, môžete sa celkom dobre spoľahnúť, že ďalší exemplár len tak nestretnete.
Zdroj: Autoforum.cz
