1
Slony zabúdajú, ale nie sú hlúpe
Slony majú najväčší mozog spomedzi všetkých cicavcov na zemi, váži skoro 5 kilogramov. Inteligenciu u zvierat je ťažké kvantifikovať ale ich Encefalizačný kvocient, čo je pomer hmotnosti tela k hmotnosti mozgu a súvisí so schopnosťou vysporiadať sa s novými problémami a prekážkami dokážeme pomerne presne určiť. U slonov dosahuje priemernú hodnotu 1. 88, u ľudí sa pohybuje v hodnote od 7.33- 7,69, šimpanzy dosahujú v priemere 2,45 a ošípané 0,27. Tento fakt preto nasvedčuje , že aj keď slonie spomienky nie sú neomylné, slony majú celkom dobrú pamäť.
2
Žirafa musí kompenzovať svoju výšku unikátnym krvným obehom
Majestátne žirafy, ktoré majú hlavu vo výške 4,8 až 6 metrov si prispôsobili svoj dlhý krk aby mohli bojovať o potravu s inými bylinožravcami. S touto výhodou prichádzajú aj problémy, keď ich srdce musí pumpovať krv dvakrát silnejšie aby vytlačilo krv do hlavy, ako napríklad srdce kravy. Rovnako žirafa potrebuje zložitý systém ciev, ktorý zabezpečí aby sa krv prudko nenavalila do hlavy, keď sa žirafa zohne. Pre tieto fakty musia byť jej nohy extrémne tenké aby sa zabránilo hromadeniu krvi v kopytách.
3
Mnohé druhy rýb sú obojpohlavné
Hermafoditizmus je u rýb častejší ako u ktoréhokoľvek iného druhu. Niektoré druhy rýb tieto pohlavné zmeny uskutočnili ako reakciu na hormonálny cyklus alebo zmeny v životnom prostredí. Tieto zmeny sú výsledkom snahy o získanie väčšej šanci na spárenie sa.
4
Bratstvo kuriatiek
Sú prípady kedy podaná pomocná ruka podporuje prežitie vlastného genetického materiálu. Malé kuriatka praktizujú tento príbuzenský výber, tým že majú špeciálne vyvinuté pípnutie pri kŕmení. Toto volanie oznamuje nájdenie jedla medzi kuriatkami ktoré sú pravdepodobne v blízkom príbuzenskom vzťahu a zdieľajú mnoho spoločných génov. Toto bratské správanie má umožniť prežitie najsilnejšieho genetického materiálu nie najsilnejšieho jedinca. Takýmto nesebeckým správaním sú známe aj šimpanzy.
5
Bobry si v zime dni predlžujú
Bobor počas zimy, žije z predtým uložených potravín a tuku, ktorý si ukladá v pre nich charakteristickom chvoste. Bobor šetrí energiu tým že sa vyhýba chladu a ostáva vo vnútri svojich obydlí vytvorených z dreva a blata. V dôsledku toho tieto hlodavce, ktoré obvykle vychádzajú len pri západe a zaliezajú do úkrytov pri východe slnka, nemajú dosť svetla na zladenie ich spánkového cyklu. To ma za príčinu, že sa bobrov biologický zmysel na čas posúva a buduje sa uňho voľný cirkadianný rytmus, zložený z 29 hodinových dňov. U ľudí by takýto rytmus vyvolal nespavosť a ďalšie problémy.
6
Holuby používajú orientačné body pri dlhých cestách
Ľudia disponujú detailnými mapami GPS systémami aby sa dostali tam kde chcú ísť. Napriek tomu že vtáky žiadnu takúto technológiu nepoznajú dokážu lietať na dlhé cesty. Holuby dokážu lietať tisícky kilometrov a niektoré druhy vtákov ako Rybár dlhochvostý urobia každoročne aj 40 000 kilometrov. Mnoho druhov používa vrodený ferromagnet na zistenie polohy vzhľadom k magnetickému poľu Zeme. Oxfordský výskumník Tim Guilford ale uvádza, že holuby okrem iného, používajú orientačné body dole na zemi aby našli správnu cestu domov.
7
Veľrybie mlieko nie je nízkotučná strava
Dojčenie novorodenca nie je žiadna maličkosť pre veľryby. Mláďa, ktoré sa objaví po 10-12 mesiacov v maternici a meria jednu tretinu svojej matky. (10 metrov u Vráskavca obrovského) potrebuje obrovské množstvo živín. Veľryby striekajú mlieko do úst mláďaťa pomocou svalov okolo prsnej žľazy, zatiaľ čo sa mláďa drží bradavky. Veľrybie mlieko obsahuje takmer 50% tuku čo je 10 násobne viac ako materské mlieko ľudí. Veľryba takto vydá aj 90 kg mlieka za deň. Nie je sa čo diviť, že sa matka snaží naučiť mláďa zaobstarať si potravu, čo najskôr.
8
Krokodíly prehĺtajú kamene kvôli plávaniu
Krokodíly prehĺtajú kamene z viacerých dôvodov. Po prvé tráviaci systém krokodíla trávi všetko od korytnačky cez žirafy levy až po krokodílov zabitých pri obrane svojho územia. Okrem toho krokodíly prehĺtajú kamene, ktoré ostávajú trvalo v žalúdku a slúžia ako záťaž pri potápaní.“
