Nedávne štúdie naznačujú, že žirafy môžu byť viac ohrozené zásahom bleskom ako iné zvieratá a ľudia, čo je spôsobené predovšetkým ich výškou. Žirafy, ktoré môžu dosiahnuť výšku až 5,8 metra, sú často najvyšším objektom v otvorených afrických savanách, kde žijú. Toto ich robí prirodzenými cieľmi pre blesky počas búrok.
Jedným z hlavných dôvodov, prečo sú žirafy zasiahnuté bleskom častejšie, je ich výška, ktorá ich robí najvyšším bodom v oblasti. Výskum z Rockwood Conservation v Južnej Afrike dokumentoval úmrtia dvoch žiráf po búrke, pričom jedna z nich mala zlomeninu lebky spôsobenú priamym zásahom blesku. Ďalším faktorom je ich rozšírenie nôh, ktoré môže viesť k zvýšenému riziku zasiahnutia zemným prúdom, keď sa blesk dostane do zeme.
Zaujímavosťou však je, že žirafy vykazujú určité správanie, ktoré môže znižovať riziko zasiahnutia bleskom. Počas búrok majú tendenciu pohybovať sa menej a vyhľadávať vyššiu vegetáciu, ktorá môže pohltiť blesk namiesto nich. Tento adaptívny mechanizmus bol pozorovaný ako stratégia na zníženie rizika zásahu počas búrok.
Aj keď sa zdá, že žirafy sú kvôli svojej výške viac ohrozené, blesky zasahujú aj iné zvieratá. Napríklad, v roku 2016 zabil blesk v Nórsku viac ako 300 sobov. Tento incident bol spôsobený zemným prúdom, ktorý prešiel cez zem a zasiahol soby stojace v blízkosti, približuje web press.princeton.edu.
V porovnaní s ľuďmi sú žirafy ohrozené viac
Pre porovnanie, ľudia majú nižšie riziko zasiahnutia bleskom v porovnaní so žirafami. Ľudia môžu znížiť svoje riziko zasiahnutia tým, že sa počas búrok ukrývajú v budovách alebo vozidlách a vyhýbajú sa otvoreným priestranstvám a vysokým objektom.
Na druhej strane, žirafy v divočine nemajú takú možnosť ochrany, čo ich robí zraniteľnejšími. Blesky sú extrémne silné prírodné javy, ktoré každoročne spôsobujú škody a úmrtia po celom svete.
Každý rok sa na Zemi zaznamenáva približne 1,4 miliardy bleskov, pričom najviac bleskov sa vyskytuje v tropických oblastiach, kde sú podmienky pre ich tvorbu najpriaznivejšie. Blesky však hrajú dôležitú úlohu v globálnom kolobehu dusíka tým, že pomáhajú fixovať dusík do formy, ktorú môžu rastliny využívať.
Šanca, že človek bude zasiahnutý bleskom, je síce nízka, ale následky môžu byť smrteľné. Blesky môžu zasiahnuť priamo, cez bočný výboj alebo prostredníctvom zemného prúdu, ktorý sa šíri po zemi po zásahu bleskom.
Výskum v oblasti žiráf a vyššieho rizika zásahu bleskom je však stále obmedzený a mnoho otázok zostáva nezodpovedaných. Štúdie naznačujú, že žirafy môžu mať určité adaptácie na zníženie rizika zasiahnutia bleskom, ale je potrebné ďalšie skúmanie na lepšie pochopenie týchto mechanizmov a ich účinnosti.
Celkovo, aj keď sú žirafy viac ohrozené zasiahnutím bleskom ako ľudia, táto hrozba je len jednou z mnohých, ktorým čelia v divočine. Dôležité je pokračovať vo výskume a ochrane týchto fascinujúcich zvierat, aby sme zabezpečili ich prežitie aj do budúcnosti.
