Elektronické zariadenia sa stáli súčasťou nášho každodenného života. Už pri rannom vstávaní väčšina z nás sa pozrie na mobilný telefón, potom je to počítač v práci a neskôr doma si na laptope pozrieme čo je nové na facebooku… Výpočtové zariadenia sú s nami už veľmi dlhú dobu, no vedeli by ste aspoň odhadnúť, do akého obdobia sa datuje aktuálne najstaršie známe?
Začiatky
Prvá mechanická pomôcka určená na počítanie sa nazýva Abakus. Jedná sa o drevenú alebo hlinenú doštičku, v ktorej sa po vyrytých drážkach posúvajú kamienky. Vynájdená bola v starovekom Grécku, no používala sa aj v Ríme a aj dnes je obľúbená v ázijských krajinách ako Čína či Japonsko.
img: abakus via joernluetjens.de
Ďalší posun sa konal až v 17. storočí, keď škótsky matematik John Napier zostavil mechanické pomôcky ako napiereho kocky, či logaritmické pravítko.
Prvé kalkulátory
O prvý nákres sa pokúsil ešte Leonardo da Vinci, ktorý však ostal bez povšimnutia. V roku 1623 bol predstavený prvý počítací stroj na princípe ozubených koliesok. Nazýval sa teda aj počítacie hodiny. Slúžil na sčítavanie a odčítavanie a používal ho pri svojich výpočtoch aj Kepler.
Vylepšenou verziou bola v roku 1642 Pascalina skonštruovaná len 19 ročným Blaisem Pascalom. Najvyššie to však v tomto období dotiahol Wilhelm Leibitz s jeho kalkulátorom, ktorý už zvládal aj násobenie, delenie a počítanie s odmocninami.
img: leibitzov kalkulator via history-computer.com
Prvé programovateľné stroje
V roku 1801 uzrel svetlo sveta vynález, ktorý zmenil celý vtedajší tkáčsky priemysel. Programovací tkací stroj Josepha Jacquarda dokázal tkať vzor pomocou vložených dierkovaných kartičiek. Zmenou kartičky sa teda dal zmeniť vzor, ktorý stroj tkal. V priebehu 10 rokov sa ho predalo 100 000 kusov a spôsobil značné nepokoje v radoch zamestnancov, ktorí sa báli o prácu.
img: tkaci stroj via tradeindia.com
Teóriu Jacquardovho stroja využil neskôr Charles Babbage pri vývoji svojho analytického stroja, ktorý mal ako prvý obsahovať:
- centrálnu výpočtovú aritmeticko-logickú jednotku
- centrálnu riadiacu jednotku
- jednotky pre vstup a výstup dát
Narazil však na problém s potrebnými technológiami, ktoré v tomto období neboli ešte dostupné. Ďalší zlom tak nastal až s príchodom firmy IBM v roku 1890. Jej zakladateľ Herman Hollerit v tomto roku predstavil zariadenie fungujúce na elektromechanickom princípe. Dierkované štítky, ktoré sa vkladali do jeho matice určovali prechod el. prúdu.
V tomto období sa objavuje aj pozícia programátora a jej prvou zástupkyňou bola kontesa Ada Augusta Lovelance.
Analógové stroje
Hoci ich trvanie na trhu nebolo dlhé, analógové diferenciálne analyzátory boli najpresnejšie zariadenia určené k výpočtom na trhu zo začiatku 20. storočia. V roku 1930 tzv. Bushov analyzátor dokázal vypočítať rovnicu s osemnástimi nezávislými premennými.
img: bushov analyzator via computerhistory.org
Éra počítačov veľkých ako celé miestnosti
Sú to počítače 0. až 3. generácie, fungujúce na princípe elektromagnetického relé a elektróniek. Tieto počítače mali často veľkosti celých miestností, no ich výkon sa pohyboval niekde na úrovni 1Hz (60 operácii za minútu), i keď sa začala požívať vo výpočtoch dvojková sústava. Výkon počítačov však v tomto období rástol obrovským tempom a nové posuny prichádzali takmer každý rok.
Česko-Slovensko taktiež vyrobilo svoj počítač 0. generácie. Nazýval sa SAPO (samočinný počítač) a skladal sa zo 7000 relé a 400 elektróniek. Predstavený bol v roku 1957 no nevydržal dlho. Po troch rokoch činnosti zhorel kvôli iskre z kontaktov medzi súčiastkami.
img: pocitac Eniac via wikipedia.org
Počítače súčastnosti
Zkonštruovaním integrovaných obvodov s veľkým počtom tranzistorov sa nám otvorili nové možnosti. Počítače 4. generácie, ktoré prišli v 80. rokoch sú tu s nami až doteraz, i keď aj oni si prešli už veľkými zmenami. Fakt, že to, čo obsahuje náš smartfón má niekoľko tisíc násobne vyšší výkon ako počítače spred takmer 80 rokov je však ohromujúci.
img: laptom, tablet a smartfon via iphonehacks.com
Dnes počítače už zvládajú omnoho viac, než len počítanie matematických úloh. Slúžia nám aj na komunikáciu, prácu či zábavu. Čo však bude môcť priniesť nasledujúca generácia? 5. generácia má byť založená na kvantových princípoch a umelej inteligencii. Uvidíme teda, čo nám budúcnosť prinesie.
