Hudba v nás často vyvoláva emócie a niekedy privedie k slzám alebo k úsmevu. Existujú štýly, ktoré niektorí nenávidia a iní milujú. Existujú ľudia, ktorí sú výborní v hre na hudobý nástroj, no aj tí, ktorým to nikdy nepôjde. Prečo je to tak? Veda postupne zisťuje, že tieto odlišnosti spojené s hudbou nie sú náhodné, ale vyplývajú z osobnosti každého z nás.
Výskum vedcov z Univerzity v Cambridge zistil, že hudobné preferencie sú spojené s tromi spôsobmi zmýšľania u ľudí. Takzvaní empatizéri, alebo typ E majú hlboký záujem o myšlienky a emócie iných ľudí, majú vysokú schopnosť empatie a súcitu. Druhý typ S, alebo systemizéri sú skôr zameraní na určité pravidlá a systémy, ktoré riadia svet a rozmyšľajú systematickejšie. Tí, čo sa nachádzajú niekde uprostred dostali pomenovanie „vyvážení“, pretože dokážu zmýšľať empaticky aj systematicky.
Výskum ukázal, že 95% ľudí sa zaraďuje do jednej z týchto troch skupín, ktoré charakterizujú aj iné ľudské črty a správanie, ako napríklad či je daný človek študentom vedy a matematiky alebo skôr humanitných vied. Po prvýkrát bolo zistené, že tieto typy osobností vypovedajú aj o preferenciách hudobného štýlu.
Hudba sa týmto spôsobom prepája s myslením. Výskumu sa zúčastnilo viac ako 4000 ľudí a potrebné dáta sa zbierali určením spôsobu myslenia zúčastnených a následným počúvaním a výberom hudobných preferencií na 50 hudobných ukážkach rôznych štýlov. Zistilo sa, že spomínaní empatizéri preferujú jemnejšiu hudbu s nižším energetickým nábojom a s emocionálnou hĺbkou, ako napríklad R&B, soft rock a iné. Títo ľudia preferovali piesne ako Come away with me od Norah Jones alebo známu skladbu Hallelujah od Jeffa Buckleyho.
Na druhej strane, typ systemizérov preferoval intenzívnejšiu hudbu, ako hard rock, punk a heavy metal. Vyberali si tiež zložitejšie piesne s intelektuálnou hĺbkou a taktiež klasickú hudbu s klavírnymi tónmi. Typ vyvážených, nachádzajúci sa uprostred volil širšie žánrové zameranie a rôzne štýly.
Vedci neskôr skúmali aj previazanosť schopnosti hrať na hudobný nástroj s konkrétnymi črtami osobnosti, ako otvorenosť, extroverzia, introverzia a emočná stabilita.
Bolo zistené, že tí otvorenejší s väčšou predstavivosťou majú širší záber v záujmoch a skôr sa naučia hrať na hudobný nástroj. Tí uzavretejší preferujú skôr rutiny a novým záľubám sa nechcú prispôsobovať. Taktiež bolo zistené, že extroverti, asertívni a komunikatívni ľudia majú lepšie predpoklady na spev.
Z výskumov je zrejmé, že hudobné preferencie nám naozaj môžu prezradiť charakter ľudí a spôsob ich myslenia. Vedci, ktorí uskutočnili výskum dúfajú, že zistené výsledky pomôžu učiteľom, rodičom a doktorom. Melódie rôznych piesní môžu byť totiž využité aj ako terapia, napríklad po prežití pcyhologickej traumy. Výsledky výskumov ukázali, že ľudia, ktorí v detstve prežili traumu, v dospelosti vnímajú a prijímajú hudbu inak ako tí, ktorí si danou udalosťou neprešli. Hudba tak môže vypovedať nielen o našej osobnosti, ale ju aj istým spôsobom ovplyvniť. Už viac nie je záhadou na základe čoho sa nám určité piesne páčia alebo nepáčia. Tajomstvo tkvie jednoducho v tom, ako pracuje naša myseľ a akí sme.