Kým krvilačnú Čachtickú pani poznajú aj za hranicami Slovenska, o Anne Rozine Liszthiovej nepočul takmer nikto. Rovnako ako Alžbeta Báthoriová, aj „bosorka“ z niekdajšieho vodného hradu Šintava mala vraj na rováši niekoľko bezcitných vrážd slúžok, ale aj neviniatok.
Anna Rozina narodila sa v roku 1583 barónovi Jánovi Liszthiusovi zo Sedmohradska a jej matka Anna Nauhausová pochádzala z Kopčian na Zahorí. Dostala prívlastok „šintavská bosorka“. Porodila 4 deti: Stanislava, Adama, Michala a Evu Pográniovú. Mala záľubu v mučení a preto ju jej manžel Stanislav Thurzo niekoľko rokov internoval pre jej krutosť. V časoch keď sa vrátila z podzemného žalára, kde ju väznili spolu s Alžbetou Báthoriovou v Čachticiach ktorá ju v časoch pokánia varovala pred tragickými dôsledkami) všetko jej odpustil a znova bola na čas slobodná. Ďalej bola väznená na hrade Tematín a v Prešporskej väznici.
Osudnou sa jej stala noc keď ju gróf Peter Fábry priviedol na Tematín. Vyzradil Thurzovi, že sa zaplietla so Štefanom Pálffym, svojim milencom z Červeného Kameňa, ktorý v tú noc zmizol bez stopy. Šepkalo sa, že bola pobehlica a mala mnoho milencov. V deň odchodu jej manžela ( pracovne do Viedne) ho zradil jeho vlastný pisár Vincent, ktorý jej pomohol utiecť. Ešte v tú noc sa im podarilo doraziť do Šintavy, kde po predložení falošného listu kde okrem iného stálo, že povoľuje svojej manželke Anne slobodný pobyt na Vodnom hrade.
img: http://www.vodnyhrad.sk/
O Anne Rozine kolovali medzi ľuďmi na začiatku 17. storočia strašidelné zvesti. Podobne ako jej súčasníčka Alžbeta Báthoriová, aj ona bola označovaná za bosorku. Ako vdova po palatínovi Thurzovi sa druhýkrát vydala za Juraja Pogránya. Historička Tünde Lengyelová v knihe Bosorky,strigy, čarodejnice píše, že Liszthiovú obvinili z bosoráctva kvôli jej krutému zaobchádzaniu so slúžkami, dokonca mala niektoré z nich ubiť na smrť. Údajne k sebe pozývala aj ženy, ktoré jej pomáhali s čarovaním.Nedokázala udržať na uzde svoje zvrátené vášne, ktoré driemali počas rokov internácie na Tematíne a zase sa prebudili sadistické sklony a v plnej sile a tak sa vrátila do Šintavy. Nestrpela odpor a poddaní sa triasli od strachu pred ňou i pred jej posluhovačmi. Bola opatrná – obete dávala tajne pochovať alebo dávala príkaz drábom aby rozhlásili, že obete zomreli na týfus.
Všetky svoje praktiky robila v Hlohovci, na Tematínskom hrade a v Šintave. Jedným zo svedkov činov šintavskej bosorky bol 35-ročný Pavol Takács, ktorý cez škáru vo dverách sledoval, ako s pomocou dvoch mládencov bila obnaženú slúžku. Úbohú ženu udrela po hlave tak silno, že jej rozbila lebku a vytiekol z nej mozog.
img://www.vodnyhrad.sk
Podľa svedectiev mala Liszthiová zabiť nielen niekoľkých dospelých (slúžky a jedného sluhu), ale aj batoľa práčky. Nezniesla, že dieťa začalo nariekať v kolíske, keď bola nablízku, a tak ho zbavila života. . Kým jej obete boli obyčajní poddaní – nemalo to nijaké následky. No posledná obeť – zemianka Magdaléna Szolosiová jej slúžka mala šľachtickú krv. Preto palatín Mikuláš Esterházy 29. 6. 1637 nariadil vyšetrovanie zločinov a výpovedí približne 80 svedkov a boli jej dokázané viaceré násilnosti a vraždy 12 – tich ľudí. Odsúdili ju na stratu hlavy i majetkov. Poprava sa však neuskutočnila, pretože 27. 3. 1638 dostala milosť od panovníka Ferdinanda III.
img: http://www.vodnyhrad.sk/
