Na Štedrý deň v roku 1914, počas I. svetovej vojny, utíchla paľba z pušiek i zvuky explózii vybuchujúcich granátov. Išlo o prejav dobrej vôle medzi nepriateľmi na západnom fronte počas vianočných osláv.
Dňa 7. decembra 1914, navrhol pápež Benedikt XV. súperiacim krajinám, aby pristúpili na dočasný mier aspoň počas Vianoc. Jednotlivé krajiny odmietli akékoľvek oficiálne prímerie.
No počnúc Štedrým večerom, sa mnohí nemeckí i britskí vojaci rozhodli namiesto boja spievať koledy. V deň I. sviatku vianočného opustili nemeckí vojaci svoje zákopy a cez územie nikoho sa dostali až k britským zákopom, kde zaželali Britom veselé Vianoce. Spojenecké vojská sa najskôr obávali, že ide o pascu, ale keď videli Nemcov neozbrojených, vyliezli zo zákopov a podali si s nimi ruky. Muži si medzi sebou vymieňali darčeky v podobe cigariet a slivkového pudingu. V jednom prípade bol dokonca zdokumentovaný prípad, kedy si Nemci a Briti počas tohto prímeria zahrali spolu futbal.
Toto prímeria sa takisto využilo na získanie mŕtvych tiel spolubojovníkov z územia nikoho medzi zákopmi. Napriek tomu, že vojaci neočakávali možnosť osláviť Vianoce na fronte, ukázalo sa, že ani vojna nemôže zničiť vianočného ducha.
Vianočné prímerie z roku 1914 prišlo iba 5 mesiacov po vypuknutí vojny v Európe a bolo jedným z posledných príkladov úcty medzi nepriateľmi na bojisku. Podobné pokusy o prímerie sa už počas vojny neuskutočnili.