Hovorí sa, že alkohol je metlou ľudstva. Ide o jednu z najrozšírenejších a zároveň i povolených drog, pričom mnohí z nás si ho doprajú častejšie, ako by sme mali. A hoci alkohol v malom množstve nie je škodlivý, ba naopak, napríklad kvalitné biele víno obsahuje flavonoidy, ktoré sú mimoriadne prospešné pri prevencii rakoviny, tak v prípade vysokej frekvencie konzumácie alkoholických nápojov, si môžeme navodiť závislosť a neskôr i poškodiť zdravie.
Ako je to ale v prípade konzumácie malého množstva alkoholu v tehotenstve? Túto otázku si položili vedci z lekárskej univerzity University of Vienna in Austria.
Škodí alkohol plodu matky, hoci ho pije v malom množstve a zriedka?
Práca vedcov, ktorú publikoval portál eurekalert.org, konštatuje, že tehotné ženy by nemali piť alkohol a to ani v malom množstve. Dôvodom je, že štúdia MRI (magnetickej rezonancie) odhalila, že konzumácia alkoholu a to aj v malých až stredných množstvách počas tehotenstva môže zmeniť štruktúru mozgu dieťaťa a spomaliť vývoj mozgu.
Konzumácia alkoholu môže navodiť u plodu stav nazývaný porucha Fetálneho alkoholového spektra. U týchto detí sa môžu neskôr vyvinúť poruchy učenia, problémy so správaním, reči a podobne.
„Bohužiaľ, veľa tehotných žien si neuvedomuje vplyv alkoholu na plod počas tehotenstva, Preto je našou zodpovednosťou nielen robiť výskum, ale aj aktívne vzdelávať verejnosť o účinkoch alkoholu na plod.“ povedal hlavný autor štúdie Patric Kienast“
Aby vedci odhalili vplyv konzumácie alkoholu na ešte nenarodené deti, vedci analyzovali MRI vyšetrenia 24 plodov s prenatálnym vystavením alkoholu. Plody boli v čase MRI medzi 22. a 36. týždňom tehotenstva. Expozícia alkoholu bola zisťovaná prostredníctvom anonymných prieskumov matiek, uviedli výskumníci.
U plodov, ktoré boli vystavené alkoholu, bolo celkové skóre dozrievania plodu významne nižšie ako u nenarodených deti, ktoré neboli vystavené alkoholu.
„Najväčšie zmeny sme našli v temporálnych lalokov mozgu a STS (Sulcus temporalis superior),“ povedal Dr. Kasprian. „Vieme, že tento región, a najmä vznik STS, má veľký vplyv na vývoj jazyka počas detstva.“, uviedol Kienast.
Z výsledkov štúdie vyplynulo i to, že zmeny vo vývoji mozgu na plodoch boli badateľné aj pri ženách, ktoré konzumovali alkohol v minimálnych množstvách.
„Sedemnásť z 24 matiek pilo alkohol relatívne zriedkavo, pričom priemerná spotreba alkoholu bola menej ako jeden alkoholický nápoj za týždeň,“ povedal Dr. Kienast. „Napriek tomu sme boli schopní odhaliť významné zmeny v týchto plodoch na základe prenatálnej MRI.“
Vedci sa domnievajú, že oneskorení vývoj mozgu môže súvisieť s procesom myelinizácie, ktorý je rozhodujúci pre správny vývoj funkcií mozgu a nervového systému. Ide o proces, kedy sa vytvárajú takzvané myelínové pošvy, ktoré obklopujú a chránia nervové bunky mozgu a nervové dráhy. Ak dôjde k ich poškodeniu, výsledkom je široké spektrum vrodených a získaných porúch. Proces myelinizácie začína v 20. týždni embryonálneho vývoja a končí okolo druhého roku života.
„Tehotné ženy by sa mali striktne vyhýbať konzumácii alkoholu,“ povedal Dr. Kienast. „Ako ukazujeme v našej štúdii, dokonca aj nízka úroveň konzumácie alkoholu môže viesť k štrukturálnym zmenám vo vývoji mozgu a oneskorenému dozrievaniu mozgu.“