Pri obyčajnom potápaní v bazéne môžeme cítiť, že čím hlbšie ideme, tým je tlak v našich ušiach väčší. Ľuďom sa zvyčajne neodporúča potápať hlbšie ako 45,5 metra, no najhlbší možný ponor pre človeka je až takmer 305 metrov. Len pre porovnanie, Eiffelova veža je vysoká 300 metrov.
V takejto hĺbke je tlak intenzívny, ale viete si predstaviť, aký musí byť vysoký stovky metrov pod hladinou? Je ťažké uveriť tomu, že existujú tvory, ktoré môžu prežiť pobyt v takýchto obrovských hĺbkach bez rozdrvenia svojho tela. Existujú však dôkazy, že niektoré druhy podmorských rýb dokážu prežiť v hĺbke viac ako 7 000 metrov.
Keď stojíme na povrchu zeme, tlak vzduchu okolo nás je 1 atm – jedna atmosféra. Keď však ideme pod hladinu, tlak na naše telo sa zvyšuje o jednu atmosféru na každých 10 metrov, ktoré zostúpime. Možno povedať, že v najhlbšom bode oceánu, čo je okolo 11 000 metrov, by tlak, ktorý by sme cítili na svojom tele, bol 1100-krát väčší ako ten, ktorý zažívame stojac na zemi. V tomto prípade by bolo naše telo rozdrvené pod extrémnym tlakom, naše ušné bubienky by praskli, pľúca by sa naplnili krvou a okamžite by došlo k uduseniu. V skutočnosti by sa toto udialo omnoho skôr už pri menších hĺbkach ako je 11 000 metrov pod hladinou, píše scienceabc.com.
Ak je možné, že mnoho podmorských živočíchov v takýchto podmienkach prežije celý svoj život?
Napriek krehkosti ľudského tela, existujú morské sasanky, červy, ryby, kraby a iné morské tvory, ktoré obrovský tlak vody nielenže prežijú, ale častokrát sú tieto morské hĺbky ich domovom po celý život.
Ryby prežijú tlak pod vodou, pretože nedýchajú pľúcami ako ľudia. To znamená, že nemajú vzduchové kapsy, ktoré by sa dali stlačiť pod vysokým tlakom. Keď sa ľudské telo ponorí pod vodu, tlak, ktorý cítime, pochádza zo vzduchu v našom tele, ktorý sa stláča. Máme vzduch v ušiach, dutinách, v pľúcach a cievach. Tlak vody spôsobí stlačenie vzduchu v týchto orgánových systémoch a tkanivách. Voda však stlačiteľná nie je a to je jeden z kľúčových rozdielov medzi plynom a kvapalinou. Ryby nemajú vzduchové vrecká, ktoré by sa dali stlačiť, najmä preto, že na dýchanie nepoužívajú pľúca. Skladajú sa z veľkej časti z vody, takže tlakový rozdiel zostáva vyrovnaný.
Morské cicavec takisto dokážu odolať obrovskému tlaku aj napriek tomu, že pľúca majú. Ako je to možné?
Ryby však nie sú jedinými tvormi, ktoré sa nachádzajú v takých obrovských hĺbkach. Niektoré morské cicavce ako veľryby a tulene sú schopné ponoriť sa do hĺbky takmer 3 000 metrov. Tieto živočíchy majú pľúca a cievne systémy podobné tým ľudským, no tie ich sú úplne stlačiteľné, čo znamená, že môžu vtlačiť všetky plyny v pľúcach do krvného obehu a svalov, kde sa môžu pod tlakom rozpustiť. Tieto orgány sa časom prispôsobili tak, aby držali viac myoglobínu a hemoglobínu. Tento takzvaný kolaps pľúc bráni výmene plynov v alveolách, čím sa bráni vstupu dusíka do krvného obehu. U ľudí, ktorí nedodržia správnu dekompresiu a vystúpia z hĺbky na hladinu príliš rýchlo, dochádza k rôznym poruchám a zraneniam. Stáva sa to, keď rozpustené plyny prúdia v krvnom obehu ako bubliny, čo môže byť škodlivé alebo dokonca smrteľné. Napríklad veľryby pochopili to, aby sa vyhli tomuto bolestivému stavu spôsobeného nesprávnou dekompresiou, stúpajú na hladinu pomaly čím sa snažia tlak vyrovnávať.
