Pre väčšinu žien je pozitívny tehotenský test šťastným okamihom v živote. Na to, aby mohli túto radostnú novinu šíriť, siahajú po tehotenskom teste, ktorý predpoklady o tehotenstve potvrdí alebo vyvráti. V lekárňach či v drogériách možno nájsť testy rôznej cenovej kategórie, od tých menej presných až po tie najcitlivejšie. Vykonanie testu je dnes jednoduché, stačí sa riadiť inštrukciami z príbalového letáku. Ako to však ženy riešili v minulosti?
V starovekom Egypte sa na testovanie tehotenstva využívalo vrece s pšenicou a vrece s jačmeňom. Žena sa na obe vrecia vymočila a ak vyklíčila pšenica, malo to byť dievča a ak jačmeň, tak to mal byť chlapec. Ak nevyklíčilo žiadne semeno, tak žena tehotná nebola. Moč tehotných žien spôsobuje totiž to, že pšenica a jačmeň rastú rýchlejšie.
Gréci zas stavili na menej vedecký prístup. Verili, že priložením parfumovanej látky na pohlavné orgány ženy, bude cítiť túto vôňu aj z jej úst a nosa v prípade, že by bola tehotná.
Moč vo všeobecnosti už v dávnej minulosti slúžil ako prostriedok na odhalenie tehotenstva, využívame ho i dnes ako jednu z metód. V stredoveku ho však používali iným spôsobom, ako to robíme dnes. Jednou z metód bolo vloženie ihly do moču ženy a ak tá zhrdzavela na červeno alebo na čierno, žena bola tehotná. Iní zas skúšali zmiešať víno s močom a pozorovať farbu vzniknutej tekutiny. Princíp tohto testovania bol asi najbližšie k tomu dnešnému, nakoľko víno skutočne reaguje na prítomnosť určitých bielkovín tehotnej ženy. Iní zas verili, že rozprášením síry v moči by v prípade tehotenstva spôsobilo to, že sa náhle objavia červy, informuje stránka gizmondo.com.
Vykonávali sa i menej humánne, no o niečo presnejšie testy
Vedecký pokrok a veda samotná časom pokročili a vedci sa začali sústrediť na to, ako vedecky potvrdiť tehotenstvo žien. Písal sa rok 1925, kedy sa začali sústreďovať na ženské hormóny a sledovať ich hladinu počas 28-dňového cyklu ženy, ktorým prechádza každý mesiac. Zistili, že pri tehotenstve sa hladiny hormónu hCG prudko zvyšujú. Ostávalo však úlohou nájsť spôsob, ako tento hormón jednoducho a presne zmerať. Na to mali slúžiť biologické testy s použitím biologických organizmov, na čo sa používali ako prvé potkany. Do nich sa vstrekol moč tehotnej ženy, čo malo za následok, že potkan uhynul a o pár dní sa začala jeho pitva. Neskôr prišli na rad testy na králikoch, do ktorých sa takisto vstrekoval moč ženy. U týchto hlodavcov sa po smrti skúmala prítomnosť estrusovej reakcie a zmeny na ich rozmnožovacej sústave.
V tridsiatych rokoch dvadsiateho storočia bol dopyt po tehotenských testoch len mierne zvýšený, no malo to za následok dovoz veľkého množstva žiab, konkrétne africkej žaby pazúrovej. Do žiab sa takisto vstrekoval moč potenciálne tehotných a čakalo sa, kým začne žaba v priebehu 24 hodín klásť vajíčka, čo by potvrdzovalo tehotenstvo.
Hlavnými nevýhodami biologických testov boli ich nedostatky v tom, že testy na týchto zvieratách nedokázali rozlíšiť rozdiel medzi luteinizačným hormónom a hormónom hCG, pokiaľ jeho hladina nebola vysoká a dochádzalo tak k častým falošným výsledkom. Testy boli drahé a dopátrať sa k neistému výsledku trvalo aj niekoľko dní.
Testovanie biologickými testami trvalo až do 60. rokov dvadsiateho storočia, kedy nastúpili na scénu imunologické testy fungujúce na princípe protilátok. Tu sa miešali hormóny hCG z laboratória spolu s anti-hCG protilátkami a vzorkou moču od ženy a ak sa bunky zhlukovali určitým spôsobom, žena bola tehotná. No tu nastával rovnaký problém ako pri biologických testoch a to, že luteinizačný hormón sa miešal s hCG a poskytoval často falošné výsledky. Vyžadovalo si ešte veľa laboratórneho skúmania, kým sa vyvinuli dnešné testy, ktoré fungujú na princípe viacerých protilátok.
