Egyptská kultúra nám zanechala množstvo pokladov a vzácne hmotné i nehmotné kultúrne dedičstvo. Archeológovia neustále odhaľujú nové tajomstvá a sústavne dokazujú, že sa jednalo o jednu z najvyspelejších kultúr v histórii ľudstva. Popri všetkých dokonalých stavbách, akými boli paláce či pyramídy, majú svoje významné miesto i sochy, ktoré boli v starovekom Egypte neoddeliteľnou súčasťou egyptskej kultúry. Sochy faraónov a šľachticov už dlho motajú hlavy archeológom a to konkrétne fenoménom zlomených nosov. K vysvetleniu tohoto javu sa vytvorilo mnoho teórií a vedci sa pokúsili všetky overiť a dokonca dospeli aj k tej najpravdepodobnejšej verzii, prečo zrovna nosy sochám chýbajú.
Jedna teória tvrdí, že chýbajúce nosy sú dôsledkom kolonializmu, kedy sa Európania snažili sochy očistiť a v dôsledku toho, že Egypťania majú svoje nosy výrazné, došlo pri tejto manipulácii k ich ulomeniu. V súvislosti s touto témou panuje aj mýtus, že Napoleon dal odstrániť nos známej Sfinge, no nie je to pravda.
Túto teória sa však dokázať nepodarilo a bola označená za málo pravdepodobnú a preto sa na pretras dostala ďalšia teória o korózii. Táto teória bola spočiatku pravdepodobná, pretože vyčnievajúce nosy sú najzraniteľnejšie a vplyv vzduchu by ich ohroziť mohol. Navyše už v minulosti existovali prípady, kedy za rozklad časti sochy skutočne mohla korózia. Tento prípad egyptských sôch bol však iný a to preto, že celé sochy, až na chýbajúce nosy, boli neporušené a navyše sa nachádzali v interiéri, kde vplyvu vlhka a vzduchu neboli natoľko silné, aby nosy poškodili.
Životná sila ukrytá v nose bola strašiakom aj pre vykrádačov hrobiek
Egypťania v staroveku považovali sochy za živé bytosti a verili v to, že životy jednotlivcov budú v sochách po ich smrti zachované. Vedeli, že sú sochy nehybné, no podľa nich boli sochy aj tak schopné uchovať po smrti životnú silu týchto ľudí a aby bolo možné túto životnú silu zničiť, verili, že musia tieto sochy poškodiť. Egypťania tiež verili, že samotný nos bol zdrojom života pre zosnulého, a jeho zlomenie bolo jediným spôsobom, ako ich raz a navždy usmrtiť. To by vysvetľovalo aj to, prečo by vykrádači hrobiek najskôr nos sochy ulomili. Tým by sa vyhli hnevu mŕtvych faraónov, ktorých životná sila sa mala v ich nose ukrývať, píše medium.com.
„V starovekom Egypte bola všeobecná kultúrna viera, že akonáhle je časť tela na pamätníku poškodená, už nemôže plniť svoj účel, a preto zlomený nos spôsobí, že duch prestane dýchať.“
V minulosti dokonca koloval mýtus, že nosy boli odstránené z rasových dôvodov, no to nie je pravda.
Ako ďalší možný motív chýbajúcich nosov prichádza do úvahy takzvaný politický motív, kedy boli bývalé dynastie považované zo strany aktuálne vládnucej dynastie za menejcenné. Aby upevnili svoju dynastiu ako nadradenú, väčšina vládcov nechala poškodiť sochy predchádzajúcich faraónov a panovníkov. Týmto v starovekom Egypte dokazovali svoju nenávisť voči svojim politickým predchodcom a takisto malo toto konanie slúžiť ako propaganda použitá na pošpinenie reputácie predchádzajúcich vlád s úmyslom upevniť postavenie aktuálneho panovníka.
„Nosy sôch boli odstraňované z dvoch dôvodov. A to buď z politických alebo náboženských. Nič iné za tým nehľadajte.“
