Len pár dní dozadu bola publikovaná šiesta ročenka World Happiness Report, ktorá zdôrazňuje, že šťastie je možné podporovať prostredníctvom verejných politík, podporou podnikateľského sektora a občianskej spoločnosti. Hlavnými faktormi, ktoré vysvetľujú rozdiely v sebahodnotení šťastia po celom svete, sú podpora spoločnosti, príjmy, zdravie, sloboda, štedrosť a absencia korupcie. Vlády sa čoraz viac orientujú na toto hodnotenie a využívajú ho pri tvorbe politík zameraných na šťastie, hovoria výskumníci.
Happiness Report z tohto roku tiež ukazuje, že napriek niekoľkým prekrývajúcim sa krízam väčšina populácií na celom svete zostáva neuveriteľne odolná, pričom globálne priemery spokojnosti s životom v rokoch COVID-19 (2020-2022) sú rovnako vysoké ako v predpandemických rokoch.
Od prvých osláv Medzinárodného dňa šťastia pred desiatimi rokmi sa uznáva nielen dôležitosť merania šťastia a blaha, ale aj úsilie podporovať verejné a súkromné politiky na jeho podporu.
„Najvyšším cieľom politiky a etiky by malo byť ľudské blaho,“ povedal Jeffrey Sachs. „Hnutie Šťastia ukazuje, že blaho nie je „mäkkou“ a „nejasnou“ myšlienkou, ale zameriava sa na oblasti kritického významu pre život: materiálne podmienky, duševné a fyzické bohatstvo, osobné cnosti a dobré občianstvo. Potrebujeme zmeniť túto múdrosť na praktické výsledky, aby sme dosiahli viac pokoja, prosperity, dôvery, slušnosti – a áno, šťastia – vo svojich spoločnostiach.“
Fínsko zostáva na špici rebríčka už šiesty rok po sebe. Litva je jedinou novou krajinou v top dvadsiatke, ktorá sa v priebehu piatich rokov posunula o viac ako 30 miest od roku 2017. Vojnou zničený Afganistan a Libanon zostávajú dvoma najnešťastnejšími krajinami v prieskume, pričom priemerné hodnotenia životnej úrovne sú o viac ako päť bodov nižšie (na stupnici od 0 do 10) ako v desiatich najšťastnejších krajinách.
Takto vyzerá rebríček najšťastnejších krajín na svete
Ako môžete nižšie vidieť, tak v našom susedstve nájdeme hneď niekoľko krajín, v ktorých sú ľudia šťastnejší. Také Rakúsko obsadilo 11. priečku, Česká republika 18., zatiaľ čo Slovensko sa umiestnilo na 29. priečke. Poliaci sa umiestnili na 39. priečke, Maďari skončili na 51. a Ukrajinci na 92.
Správa sa ďalej bližšie pozrela na to, ako sa šťastie distribuuje medzi ľuďmi, v mnohých prípadoch nevyvážene. Skúma rozdiel v šťastí medzi hornou a dolnou polovicou populácie. Vo všeobecnosti ľudia žijú šťastnejšie v krajinách, kde je rozdiel v šťastí menší medzi rôznymi skupinami obyvateľstva. Rozdiely v šťastí sú na celom svete pomerne stabilné, hoci v mnohých afrických krajinách sa rozdiely zväčšujú.
Správa tiež zdôrazňuje význam pro-sociálneho správania, ako je pomáhanie cudzincom, darcovstvo na charitu a dobrovoľníctvo, pre šťastie a blaho. Tieto aktivity boli v priebehu druhého roka pandémie nad úrovňou predpandemickej doby.
„Ukázalo sa, že skutky láskavosti vedú k väčšiemu šťastiu,..“ hovorí Lara Aknin.
Tohtoročná správa sa tiež bližšie zaoberala dostupnými údajmi z prieskumov z Ukrajiny.
„Zničujúci vplyv vojny je evidentný pre všetkých, a tak sme tiež zistili, že blahobyt na Ukrajine dostal skutočný zásah,“ poznamenal Jan-Emmanuel De Neve. „Prekvapivé však je, že blahobyt na Ukrajine klesol o menej ako v roku 2014, keď Rusko anektovalo Krym, a je to čiastočne vďaka mimoriadnemu nárastu spolupatričnosti na Ukrajine, ako sa zistilo v údajoch o pomoci. Cudzinci a dary – ruská invázia premenila Ukrajinu na národ,“ dodal De Neve.
