Zdá sa vám, že vaša práca nedáva zmysel alebo je spoločenský neužitočná? Verte, že nie ste v tom sami, ukazuje štúdia sociológov z Univerzity v Zürichu. Výsledky rozsiahleho výskumu ukazujú, že veľká časť zamestnancov vníma svoju prácu ako neužitočnú.
V posledných rokoch ukázali výskumy, že mnoho zamestnancov považuje svoju prácu za sociálne neužitočnú. Inými slovami, myslia si, že ich práca nie je užitočnou pre spoločnosť. Na odôvodnenie tohto fenoménu boli navrhnuté rôzne vysvetlenia. Veľmi diskutovanou teóriou je „bullshit jobs theory“ od amerického antropológa menom Davida Graebera, ktorý napríklad tvrdí, že niektoré práce sú objektívne zbytočné a tento jav sa vyskytuje častejšie v určitých povolaniach ako v iných.
Prečo ľudia majú pocit, že ich práca je zbytočná?
Iní výskumníci naznačili, že dôvod, prečo ľudia považujú svoju prácu za zbytočnú, spočíva v tom, že je rutinná, chýba v nej autonómia alebo dobrý manažment, ktorý by riadne koordinoval prácu. Toto je však len čiastočný pohľad na problém, ako ukazuje nedávna štúdia, ktorú viedol sociológ Simona Wala z Univerzity v Zürichu. Ide o prvú štúdiu, ktorá poskytuje kvantitatívny pohľad na túto problematiku.
Úradníci a kancelárski zamestnanci pociťujú zbytočnosť častejšie, než iní
V svojej štúdii Walo analyzoval údaje z prieskumu, ktorého sa zúčastnilo 1 811 respondentov pracujúcich v 21 druhoch povolaní. Výskumníci sa respondentov pýtali, či majú pocit, že ich práca má „pozitívny vplyv na komunitu a spoločnosť“ a či „majú pocit, že ich robota, ktorú robia, je aj užitočná“. Prieskum odhalil, že 19 percent respondentov z rôznych povolaní odpovedalo „nikdy“ alebo „zriedkavo“ na tieto otázky.
Walo upravil surové údaje tak, aby porovnal pracovníkov s rovnakým stupňom rutinnej práce, pracovnej samostatnosti a kvality riadenia a zároveň tieto údaje očistil od podmienok vykonávania práce, aby neskresľovali celkový výsledok. Zistil, že povaha práce má veľký vplyv na vnímanie jej nezmyselnosti.
V týchto povoleniach zamestnanci cítia negatívne emócie viac ako v iných
Následne dospel k záveru, že tí, ktorí pracujú v obchode, financiách a predaji, mali viac ako dvojnásobnú pravdepodobnosť, že povedia, že ich práca je sociálne zbytočná ako zamestnanci v iných kategóriách. Úradníci a manažéri tiež mali väčšiu tendenciu povedať, že ich práca nie je prospešnou pre spoločnosť, aj keď nie tak často (1,6 až 1,9 krát častejšie ako ostatní).
Pracovníci v súkromnom sektore trpia vyšším pocitom zbytočnosti
„Pôvodné dôkazy predložené Graeberom boli predovšetkým kvalitatívne, čo sťažilo posúdenie rozsahu problému,“ hovorí Walo. „Táto štúdia rozširuje predchádzajúce analýzy využitím bohatých, málo využívaných údajov a poskytuje nové dôkazy. Tento článok je teda prvý, ktorý našiel kvantitatívne dôkazy podporujúce argument, že povolanie môže byť rozhodujúce pre vnímanú úroveň zbytočnosti.“
Walo tiež zistil, že podiel pracovníkov, ktorí považujú svoju prácu za sociálne nezmyselnú, je vyšší v súkromnom sektore ako v neziskovom alebo verejnom sektore. Znamená to, že to, aký máte pocit zo svojej práce, sa odvíja aj od sektoru, v ktorom pracujete.
Ide o komplexný problém
No rovnako treba povedať, že ide o komplexný problém. Medzi ďalšie zistenia patrí i to, že pocit „zbytočnej práce“ môžu znásobiť aj nevhodné pracovné podmienky, zlé sociálne interakcie a ďalšie faktory. Napríklad, keď pracovné podmienky robia prácu zbytočne zdĺhavou, prispieva k tomu, že pracovníci ju považujú za menej užitočnú pre spoločnosť.
„Hodnotenie zamestnancov, či je ich práca vnímaná ako spoločensky neužitočná, je veľmi zložitý problém, ku ktorému je potrebné pristupovať z rôznych uhlov pohľadu,“ uzatvára autor. „Závisí to od rôznych faktorov, ktoré nemusia mať nevyhnutne nič spoločné so skutočnou užitočnosťou práce, ako tvrdí Graeber. Ľudia môžu svoju prácu napríklad považovať aj za spoločensky neužitočnú, pretože kvôli nepriaznivým pracovným podmienkam sa zdá byť zbytočná.“