Každý z nás na to, aby prežil, tak potrebuje prijímať dostatok potravy, vodu a kyslík. Málokto si ale uvedomuje, že vzduch, ktorý dýchame, tak je len z časti tvorený kyslíkom. Ak by sme sa pozreli na atmosféru našej planéty, tak vzduch v zemskej atmosfére sa skladá z približne 78 percent dusíka a 21 percent kyslíka. Vzduch tiež obsahuje malé množstvo iných plynov, ako je oxid uhličitý, neón či vodík.
Kyslík vo všeobecnosti považujeme za látku, ktorá je pre nás prospešná a nevyhnutná a preto mnohí z nás sa logicky domnievajú, že čím viac kyslíka prijmeme, tak tým to je lepšie. Je ale tomu skutočne tak? Poďme nájsť odpoveď na túto tému spolu s portálom univerzity UC San Diego.
Existuje niečo ako otrava kyslíkom?
Pravdepodobne väčšina z nás sa zhodne na tom, že kyslík k životu potrebujeme. No možno ste to nevedeli, ale veľký objem čistého kyslíka, môže byť pre nás toxický a môže spôsobiť dokonca aj smrť. Nemusíte sa ale báť, že keď vyrazíte do prírody, tak by ste sa otrávili z dôvodu, že dýchate príliš čerstvý a čistý kyslík, ktorý vyprodukovali rastliny. To vám nehrozí.
Otrava kyslíkom sa odborne volá Kyslíková toxicita a ide o poškodenie pľúc, ktoré nastane, keď vdýchnete príliš veľké množstvo doplnkového kyslíka. Táto situácia môže nastať pri nadmernom vystavení vysokým koncentráciám kyslíka za určitých podmienok, ktoré nie sú ale bežné.
„Keď dýchate, kyslík zo vzduchu vstupuje do pľúc a prechádza do krvi. Kyslík sa potom krvou dostáva do všetkých častí tela. Udržuje normálne fungovanie orgánov a tkanív. Ale príliš vysoká hladina kyslíka môže poškodiť pľúcne tkanivá. Drobné vzduchové vaky (alveoly) v pľúcach sa môžu naplniť tekutinou. Alebo sa už nemusia nafúknuť (dôjde k skolabovaniu pľúc). Pľúca potom nemôžu normálne nasávať vzduch. To môže spôsobiť, že pľúca budú ťažšie posielať kyslík do krvi. Toxicita kyslíka môže tiež spôsobiť symptómy centrálneho nervového systému.“, vysvetľuje portál ako dochádza k okysličovaniu nášho tela.
Koľko kyslíka musí byť vo vzduchu, aby nám hrozilo nebezpečenstvo?
Na druhej strane, nedostatok kyslíka môže spôsobiť stav nazývaný hypoxia, ktorý môže poškodiť srdce, mozog a ďalšie orgány. Za potenciálne nebezpečné a nezdravé sa považuje, ak dýchame kyslík, ktorého podiel vo vzduchu je 19,5% alebo menej, vysvetľuje portál osha.gov. No nejde ešte o život ohrozujúcu situáciu. Pri 10 až 14% kyslíka vo vzduchu možno očakávať chybný úsudok, prerušované dýchanie a vyčerpanie aj pri minimálnej námahe. To je aj napríklad dôvod, prečo horolezci so sebou na tie najvyššie vrchy berú aj kyslík, aby sa vyhli hypoxi. Dýchanie vzduchu, ktorý obsahuje 6 až 10% kyslíka má za následok nevoľnosť, vracanie, letargické pohyby a možno aj bezvedomie. Dýchanie vzduchu obsahujúceho menej ako 6% kyslíka spôsobuje kŕče, potom apnoe (zastavenie dýchania), po ktorom nasleduje zástava srdca. Tieto príznaky sa objavia okamžite.
Prejdime ale teraz k otázke, koľko kyslíka je príliš veľa. Za normálnych okolností sa nestretnete so situáciou, že by ste prijímali viac kyslíka, než je bežné. No pravdepodobne ste už počuli o kyslíkových terapiách, ktoré môžu pomôcť zabezpečiť dostatok kyslíka pre všetky orgány v tele. Zatiaľ čo OSHA definuje čokoľvek nad 23,5% kyslíka ako potenciálne nebezpečné, medicínski vedci roky experimentujú s vystavením pacientov hyperoxii alebo dýchaniu vzduchu pri 100% hladine kyslíka. Viac kyslíka v niektorých prípadoch môže pôsobiť ako liek. No aj tu platí, že všetkého veľa môže škodiť. Štúdia z roku 2001 napríklad hovorí, že vystavenie 100% kyslíka po dobu už 24 hodín môže poškodiť pľúca.
„100% kyslík môže byť tolerovaný na hladine mora asi 24–48 hodín bez vážneho poškodenia tkaniva. Dlhšie expozície spôsobujú definitívne poškodenie tkaniva.“
No meniacim sa tlakom, môže dôjsť k poškodeniu pľúc oveľa skôr. To, koľko kyslíka môžete prijať vo zvýšenej miere a na ako dlho a za akých podmienok, vám musí naordinovať doktor v závislosti od problému, ktorému čelíte.
