Nové výskumy ukazujú, že rozmanitosť genetiky a správania medzi plemenami psov otvára fascinujúcu možnosť preskúmania dedičnosti kognitívnych vlastností. Tieto vlastnosti zahŕňajú schopnosť riešiť problémy, sociálne vnímanie, inhibičnú kontrolu a pamäť. Predchádzajúce štúdie sa sústredili najmä na kognitívne rozdiely medzi skupinami plemien, ale informácií o jednotlivých plemenách psov je málo, čo viedlo k častým protichodným a nekonzistentným zisteniam, píše Nature.com.
Cieľom najnovšej štúdie bolo objasniť tieto rozdiely v kognitívnych vlastnostiach psov medzi plemenami. V rámci štúdie sa zohľadnilo 13 plemien psov, kde sa testovalo 1002 psov pomocou štandardizovanej testovacej skúšky. 13 plemien reprezentovali howavart, border kólia, nemecký ovčiak, belgický malinois, kríženec, austrálska kelpia, fínsky laponský pes, zlatý retriever, labrador, šetlandský ovčiak, austrálsky ovčiak, kokeršpaniel a španielsky vodný pes.
Každé plemeno má iné predispozície
Štúdia sa zaoberala dospelými psami vo veku od 1 do 8 rokov, pretože kognitívne schopnosti sa môžu s vekom meniť. Väčšina zúčastnených psov bola v súkromnom vlastníctve, pričom niektorí boli aj policajní psy. Mnohé domáce psy boli aktívne zapojené do rôznych psích športov, ako je agility alebo pachové hry. Väčšina psov žila vo svojich domovoch so svojimi majiteľmi.
Výsledky štúdie odhalili významné rozdiely medzi plemenami v rôznych kognitívnych aspektoch. K týmto rozdielom patrila schopnosť pochopiť ľudské komunikačné gestá, sledovanie zavádzajúcich gest človeka, schopnosť riešiť priestorové problémy a inhibičná kontrola. Okrem toho boli plemenné rozdiely zistené aj v správaní voči neznámej osobe, úrovni aktivity a skúmaní nového prostredia.
Napriek tomu, že v úlohách merajúcich pamäť alebo logické uvažovanie neboli zistené žiadne významné rozdiely, výsledky ukázali, že plemená sa výrazne líšia v sociálnom poznaní či v schopnosti riešiť problémy.
Aké boli zistenia skúmania
Okrem významných rozdielov v kognitívnych schopnostiach medzi jednotlivými plemenami odhalila štúdia aj rozdiely v úrovni aktivity, pozdrave neznámej osoby a prieskume nového prostredia. Napríklad u pastierskych psov je inhibičná kontrola cennou vlastnosťou, pretože im umožňuje riadiť ich predátorské reakcie. Border kólia a austrálsky ovčiak dosiahli najvyššie skóre vo valcovom teste, čo ukazuje ich vysokú úroveň inhibičnej kontroly. Naopak, malinois a nemecký ovčiak patrili medzi plemená s najnižším skóre v tejto oblasti. Tieto plemená sú často využívané v pracovných úlohách, kde je dôležitá rýchla reakcia, čo môže súvisieť s ich nižšou úrovňou inhibičnej kontroly a vyššou impulzivitou.
Pre domáce psy a plemená, ktoré vyžadujú úzku spoluprácu s ľuďmi, ako sú pastierske psy a retrievery, sú naopak kľúčové ich sociálno-kognitívne schopnosti a reakcie na ľudské správanie. Výsledky ukázali, že niektoré plemená preferujú prácu pod vedením človeka, zatiaľ čo iné uprednostňujú nezávislú prácu.
Kelpia, zlatý retriever, austrálsky ovčiak a border kólia sa počas neriešiteľnej úlohy výrazne zameriavali na pokyny od človeka. Naopak, pre niektoré pracovné plemená, ako sú detekčné psy, je dôležitá ich schopnosť pracovať samostatne. V našej štúdii sme identifikovali dve plemená, nemecký ovčiak a malinois, ktoré mali najväčšiu pravdepodobnosť pracovať nezávisle, pričom ignorovali pokyny od človeka a pracovali samostatne.
Výsledky tejto štúdie sú v súlade s predchádzajúcimi výskumami, ktoré potvrdzujú významné rozdiely medzi plemenami v kognitívnych schopnostiach. Je však dôležité brať do úvahy, že tieto výsledky môžu byť ovplyvnené prostredím a kultúrou, v ktorých sa psy nachádzajú, a že je potrebný ďalší výskum na presnejšie pochopenie týchto rozdielov.
