Ľudia a opice zdieľajú medzi sebou viac podobností, než sa môže na prvý pohľad zdať, no napriek tomu, sme navzájom odlišní. Jednou zo základných otázok, s ktorou sa môžeme často stretnúť je, ako je možné, že sme sa vyvinuli z opíc, no tie stále existujú? Odpoveď je pomerne jednoduchou a nájdeme ju vo vetvení evolúcie. Človek sa nevyvinul z moderných opíc, ktoré dnes žijú. Ľudia a opice sa v jednom momente od seba oddelili od spoločného predka.
Máme takmer rovnakú DNA, no aj tak sme odlišní
Ďalšou, ale o to zaujímavejšou témou je, že ľudia a moderné šimpanzy zdieľajú 98.8 % DNA, no každý vyzerá a správa sa úplne inak. Ak by ste urobili jablkový koláč, ktorý by sa líšil od iného v 1 % ingrediencií, nikto by si to nevšimol. Ale pri ľuďoch a našich príbuzných, je ten rozdiel obrovský. Pravdou ale je, že zdieľame viacero vlastnostní. Napríklad, možno by vás to nenapadlo, ale aj opice majú humor rovnako ako my, ľudia. Neodbočujme ale ďaleko od témy.
„Ľudia a šimpanzy zdieľajú veľkú časť svojej DNA, ale aj malé genetické rozdiely môžu mať veľké dôsledky na ich biológiu a fyziológiu.“
Toto sú dôvody, ktoré vedú k tak významným rozdielom
Riadenie génov je rozdielne
Prejdime teraz k dôvodom, prečo sa na seba nepodobáme a máme iné vlastnosti. Jedným z kľúčových faktorov, ktoré z nás robia iný druh, sú rozdiely v regulácii génov. Hoci zdieľame veľa rovnakých génov, to, kedy a kde sú tieto gény aktivované, môže výrazne ovplyvniť fyzické a behaviorálne vlastnosti. Dobrým príkladom je ochlpenie a vlasy. Zdieľame veľmi podobné gény, no to, koľko vlasov (vrátane chlpov) a kde nám vyrastie, je regulované rozdielne, približuje štúdia zverejnená na webe BioMed Central.
Mutácie génov a genetické rozdiely
Jedným z ďalších dôležitých faktorov sú mutácie a genetické rozdiely, ktoré sa nahromadili počas miliónov rokov evolúcie. Porovnanie genomov ukazuje, že ľudia a šimpanzy majú mnoho spoločných proteínov, ale existujú aj významné rozdiely. Napríklad, zistilo sa, že ľudia majú približne dvakrát toľko unikátnych transpozónov (pohyblivých genetických prvkov) ako šimpanzy. Tieto genetické prvky môžu mať veľký vplyv na vývojové procesy a konečný vzhľad organizmov.
Okrem toho, ľudia a šimpanzy majú rôzne mutácie, ktoré ovplyvňujú biochemické procesy. Gény, ktoré u ľudí prestali fungovať alebo úplne chýbajú, môžu u šimpanzov stále plniť dôležité úlohy. Samozrejme, platí to aj naopak Napríklad, gény zodpovedné za imunitné a zápalové reakcie sa medzi týmito dvoma druhmi významne líšia, čo môže ovplyvniť odolnosť jedného druhu, resp. druhého voči niektorým chorobám.
Vývoj embrya je rozdielny
To ale nie je všetko. Dôležitú úlohu zohráva aj vývoj v embryonálnom štádiu. Štúdie ukázali, že rozdiely medzi ľudskými a šimpanzími tvárami začínajú už na úrovni buniek nazývaných „neural crest cells,“ ktoré sú zodpovedné za vývoj kostí, chrupaviek a tvárových tkanív. Rozdiely v tom, ako sú gény v týchto bunkách regulované počas vývoja, vedú k odlišným výsledkom vo formovaní tvárí a ďalších fyzických čŕt, približuje web Smithsonian Magazine.
Šimpanzy majú v niektorých oblastiach navrch
Možno si teraz hovoríte, že ľudia sú z pohľadu evolúcie na tom lepšie vo všetkých aspektoch. Nie je tomu celkom tak. Ak by ste sa pozreli napríklad na určité telesné štruktúry, tak zistíte, že výhodu majú naši príbuzní. Napríklad, ľudské plecia sú podľa niektorých výskumov „primitívnejšie“ ako šimpanzie, čo je dôsledok našej evolučnej histórie a použitia nástrojov. Rovnako je to aj v prípade svalov. Šimpanzy sú fyzicky silnejšie ako ľudia, čo je pravdepodobne spôsobené odlišným usporiadaním svalových vlákien a ich hustotou.
