„Na tomto svete nie je nič isté okrem smrti a daní.“, znie známy citát Benjamina Franklina. Tento výrok sa objavil v jeho liste z 13. novembra 1789, ktorý bol adresovaný Jeanovi-Baptistovi Leroyovi, francúzskemu vedcovi a jeho priateľovi.
Na tomto známom výroku sa toho moc nezmenila a to ani viac ako 200 rokov potom, ako vznikol. Dane sú niečo, čo tu s nami je niekoľko tisíc rokov a pravdepodobne nemenej krátku dobu tu ešte budú. Rozmýšľal si ale nad tým, kam až siaha história platenia daní?
Kam až siaha história platenia daní?
História daní je prekvapivo stará a siaha až do staroveku. Nie ale vždy a všade mali formu peňazí. Prvé záznamy o daniach pochádzajú z Egypta, približne 5 000 rokov dozadu, kde faraóni vyberali 20 % z úrody obilia.
Možno sa teraz pýtaš, prečo Egypťania platili úrodou a nie peniazmi ako to robíme my dnes. Odpoveď je veľmi jednoduchou. Peniaze v dnešnej podobe jednoducho neexistovali. Tento spôsob zberu daní bol efektívny, pretože obilie predstavovalo dôležitú hodnotu v spoločnosti, ktorá ešte nepoužívala mince.
Kedy vznikli prvé mince?
Mezopotámsky šekel je prvou známou formou meny a nešlo tak ani o peniaze, ako si ich predstavujeme dnes. Mezopotámsky šekel bol staroveká merná jednotka hmotnosti a neskôr aj mena, ktorá sa používala v Mezopotámii. Pôvodne sa používal na meranie hmotnosti rôznych komodít, ako napríklad obilia, striebra alebo iných cenných materiálov. Neskôr sa stal základom pre platobné systémy a obchod.
Najstaršie známe mincovne pochádzajú z rokov 650 a 600 pred Kristom. Prvé mince sa objavili v 7. storočí pred naším letopočtom v Lýdii. Boli vyrobené zo zliatiny zlata a striebra, nazývanej elektrum, a považujú sa za prvé oficiálne a štandardizované mince v histórii. Kráľ Alyattes, otec slávneho kráľa Kroisa, začal raziť tieto mince okolo roku 600 pred n. l. Mince mali pevne stanovenú hmotnosť a hodnotu, približuje web britannica.com.
Samozrejme, mince ako také existovali aj predtým v obmedzenej miere, ale neboli štandardizované. Vysledovať používanie kovu ako platidla môžeme do Babylonu pred rokom 2000 pred Kristom.
Pred samotnými mincami ľudia používali na obchod hlavne barter, teda výmenu tovaru za tovar, vymieňali kovy za tovar a podobne.
Dane sa platili takmer všade
V starovekých civilizáciách, ako boli Grécko a Rím, boli dane tiež bežné, a to najmä vo forme spotrebných daní a ciel na dovážané tovary. Julius Caesar napríklad zaviedol prvú jednotnú predajnú daň v Rímskej ríši, ktorá bola 1 % z ceny predaného tovaru. Po ňom, Augustus zaviedol priamu daň na príjem, čím sa zmenil spôsob vyberania daní v impériu, približuje web taxfoundation.org.
Čo bolo (a je) cieľom daní?
Cieľ výberu daní sa vo svojej podstate moc nezmenil. Ich účelom je zabezpečenie chodu štátu. Samozrejme, v minulosti ciele boli odlišnými od tých dnešných. Dane často slúžili na financovanie vojen alebo verejných projektov.
V stredoveku sa taktiež objavilo niečo, čo je pre moderné dane zásadné. Išlo o koncept schválenia daní vládou alebo parlamentom.
Magna Charta v roku 1215 stanovila, že kráľ nemôže vyberať nové dane bez súhlasu poddaných. Magna Carta vo svojej podstate bola niečo ako „zákon nad zákonmi“, uvádzala, že nikto, dokonca ani kráľovská rodina, nie je mocnejšia ako zákon, ktorý dnes tvorí základ mnohých právnych systémov. Klauzula 12 bránila kráľom uvaliť dane „bez spoločnej rady“, približuje web parliament.uk.
V modernej dobe sú dane neoddeliteľnou súčasťou každého štátu. V 19. a 20. storočí sa vyvinuli rôzne druhy daní, ako sú dane z príjmu, dane z predaja, transakčné dane či DPH.
.JPG){kind=link}