Dnes žije na planéte viac ako 8 miliárd ľudí. Len pre zaujímavosť, približne 50 rokov nás na Zemi žilo o polovicu menej. Okolo roku 0 na Zemi žilo približne „len“ 190 miliónov ľudí. Niektoré odhady hovoria, že dokonca tohto storočia by mohlo na Zemi žiť približne 10 miliárd ľudí.
Určite dobre vieš, že našu planétu už nenafúkneme. Týka sa to aj zdrojov, ktoré máme k dispozícii. Tie nám budú skôr ubúdať ako pribúdať. Predstav si ale teraz utopický svet, v ktorom by každý mal dostatok všetkého. Je to krásna predstava, že?
O niečo podobné sa pokúsili vedci v 70 rokoch minulého storočia. Konkrétne John B Calhoun, ktorý svoj experiment pomenoval ako „Universe 25“. V tomto prípade ale ľudí nahradili myši. Poďme sa nižšie pozrieť spolu sa webom vosveteit na dokonalý svet, v ktorom každý jedinec mal všetko, čo potreboval, ako to dopadlo.
Universe 25 – od dokonalého sveta po apokalypsu
V tomto experimente Calhoun vybral štyri myši, ktoré umiestnil do ideálneho prostredia. Zvieratá mali k dispozícii všetko, čo potrebovali. Od jedla až po vodu. Rovnako mali aj dostatok materiálu na to, aby si postavili svoje obydlia a tiež boli umiestnené v priestore s ideálnou teplotou nad 20 °C, ktorú myši potrebujú k životu. Jednoducho žili bezstarostný život.
Vyzeralo to ako myšací raj,..
Čo by si povedal, išlo o „myšací raj“ na Zemi? Vskutku áno, ale tento raj sa nakoniec premenil v peklo. Experiment začal sľubne.
V prostredí, v ktorom žili, nemali prirodzeného predátora, podobne ako my ľudia. Čas, ktorý by inak strávili hľadaním potravy, využili na rozmnožovanie. Populácia myši sa v priemere každých 55 dní zdvojnásobila. Ako pribúdali myši, tak tie postupne zaberali najlepšie miesta pre svoj život, až kým…
Objavili sa prvé problémy
V momente, keď myšacia populácia dosiahla 620 myší, tak rast populácie sa spomalil a zdvojnásoboval sa každých 145 dní. Nastali ale aj prvé problémy. Myši, sa rozdelili do skupín, a tie, ktoré zostali na ocot a nenašli si žiadnu rolu v týchto skupinách, nemali kam ísť. V prirodzenom prostredí, keď sa myši dostanú do dospelosti a nie sú pre kolóniu užitočné, tak „emigrujú“. Proste odídu preč. V tomto prostredí, v ktorom žili, ale nemali kam odísť.
Samci sa stiahli ako fyzicky, tak aj psychicky. Stali sa neaktívnymi a zhromažďovali sa v strede ohrady. V tomto momente prestali so svojim okolím aj komunikovať. Zaujímavosťou je, že sa vyhýbali dominantným myšiam v skupinách, no medzi sebou začali súperiť, začali sa napadať. Stiahnutí samci začali byť charakteristickí tým, že mali telíčka pokryté ranami. Napadnutí samci sa prestali dokonca aj brániť. Neskôr ale útočili na iných rovnako, ako ostatné myši útočili na nich.
Čo sa týka samíc, tak tie sa správali mierne odlišne, no však výrazne. Tie sa medzi sebou nebili, ale stiahli sa a správali sa izolovane. Boli imobilné a väčšinu času strávili úpravou srsti. Tiež sa prestali páriť.
Život myší sa rozpadal aj v skupinách
Čo sa týka myší žijúcich v skupinách, tak tie sa tiež nesprávali podľa kostolného poriadku. Dominantný samec v skupine napadal ostatné myši bez dôvodu a správal sa agresívne. Niektoré bitky skončili dokonca „myším kanibalizmom“.
Úplný kolaps
Spoločnosť myší sa pomaly rútila ku kolapsu. Ten nastal po 19 mesiacoch pri populácii 2 200 jedincov. Experiment pritom počítal až s 3840 hlodavcami. V tomto čase sa myši, ktoré stratili záujem o párenie, presunuli do vyšších poschodí. Na nižších poschodiach dochádzalo k opakovaným útokom a kanibalizmu, či už medzi rôznymi skupinami alebo v rámci jednej skupiny. Matky zabíjali svoje mláďatá, prípadne sa o ne vôbec nestarali. Vysoká miera úmrtnosti a nízka reprodukcia spôsobili zánik celej kolónie. Myši pritom mali neustály prístup ku všetkým zdrojom, ktoré potrebovali.
