Hory od nepamäti fascinovali ľudí svojou majestátnosťou a zároveň predstavujú výzvu, ktorú chcú mnohí odvážlivci prekonať. Na jednej strane sú ľudia, ktorí ako rekreační turisti obdivujú vrcholy hôr z bezpečia, zatiaľ čo na druhej sú tí, ktorí zdolávanie horských štítov berú ako extrémny a adrenalínový šport, bez ktorého si nevedia predstaviť svoj život.
Tie najvyššie vrcholy sveta však skrývajú nielen krásu, ale aj smrteľné riziká. Vo vysokých nadmorských výškach je ľudské telo vystavené extrémnym podmienkam, kde prežitie závisí od každého pohybu a rozhodnutia. Čo sa však deje s ľudským telom, keď sa dostane do takzvanej smrtiacej zóny? Poďme sa na túto tému pozrieť spolu s webom worldextrememedicine.com.
Extrém vo výške nad 8 000 metrov nad morom
Smrtiaca zóna je termín, ktorý označuje nadmorské výšky nad 8 000 metrov, kde je hladina kyslíka kriticky nízka. Hory s výškou nad 8 000 metrov sú známe svojou extrémnou náročnosťou na výstup, pretože okrem vysokých nadmorských výšok prinášajú horolezcom aj náročné klimatické podmienky, nepredvídateľné počasie a riziká spojené so smrteľne nízkou hladinou kyslíka.
V tejto výške telo už nedokáže efektívne absorbovať dostatočné množstvo kyslíka na udržanie základných fyziologických procesov. Dochádza k vážnym zdravotným rizikám a telo je nútené vydržať v extrémnom prostredí, kde je vystavené hrozbám ako je nedostatok kyslíka a výšková choroba.
Keď sa človek dostáva do vyšších nadmorských výšok, kde je menej kyslíka, telo sa tomu snaží prispôsobiť viacerými spôsobmi, aby mohlo stále dobre fungovať a to hlavne prostredníctvom zrýchleného dýchania a zvýšenia produkcie červených krviniek. V smrtiacej zóne je hladina kyslíka približne tretinová v porovnaní s hladinou mora, čo znamená, že telo už nedokáže absorbovať dostatok kyslíka na pokrytie svojich potrieb. Výsledkom je, že dochádza k úpadku kognitívnych funkcií, spomalenému rozhodovaniu a v extrémnych prípadoch až ku strate vedomia.
Čas je kľúčový faktor!
V smrtiacej zóne telo čelí dehydratácii, zníženej produkcii moču a rýchlejšiemu úbytku svalovej hmoty, pretože telo spaľuje svaly, aby získalo energiu. Nedostatok kyslíka ovplyvňuje mozog, čo má za následok, že horolezci zažívajú halucinácie, dezorientáciu či náhle straty pamäte. To všetko vedie k oslabeniu rozhodovacích schopností, ktoré sú pre prežitie v extrémnych podmienkach zásadné.
Jedným z kľúčových faktorov v smrtiacej zóne je čas. Horolezci sa tu snažia stráviť čo najmenej času, pretože každá hodina navyše zvyšuje riziko zdravotných komplikácií alebo smrti. Preto sa pri výstupe na najvyššie vrcholy stanovujú časové okná, počas ktorých musia horolezci bezpečne vystúpiť na vrchol a vrátiť sa do nižších výšok.
Výzva zdolania smrtiacej zóny priťahuje mnohých, no ide o extrém, ktorý nemá zďaleka každý horolezec šancu zvládnuť. Nehostinné podmienky vyžadujú maximálnu fyzickú i mentálnu prípravu a často aj šťastie. Smrtiaca zóna je miestom, kde sa príroda stretáva s ľudskými hranicami a kde človek naplno spoznáva svoje limity.