Transplantácia orgánov je jedným z najväčších pokrokov modernej medicíny, zachraňuje životy a prináša nové šance na život.
Možno si už počul o fenoméne, kedy majitelia nových orgánov hlásia „nové“ spomienky, ktoré nikdy nezažili. Zväčša ide o spomienky po predošlom majiteľovi orgánu. Ďalším sprievodným javom tohto fenoménu sú napríklad zvláštne zmeny v emóciách či zmena rôznych preferencií. Napríklad, že začali obľubovať iné jedlá, hudbu, umenie a podobne.
Otázkou preto je, či je možné, že transplantované orgány nesú viac informácií než len biologickú funkciu? Poďme sa na túto tému pozrieť spolu s webom iflscience.com, ktorý sa jej venoval podrobne.
Smrť je niečo hrozné, no ide o bežnú súčasť života. A hoci sa s ňou stretávame pomerne často, tak stále o nej vieme pomerne málo. Výskumníci nedávno napríklad odhalili, že mozog je aktívny aj nejakú dobu po smrti. Mozgové bunky môžu odumierať aj niekoľko hodín. Vedci sa preto domnievajú, že tento mechanizmus je zodpovedný za zážitky blízke smrti. Neodbáčajme ale od témy. Smrť jedného človeka môže priniesť život inému. Hovoríme o darcovstve orgánov.
Prvá transplantácia ľudského orgánu bola vykonaná 23. decembra 1954. Tento historický zákrok sa uskutočnil v Bostone v Spojených štátoch amerických. Od vtedy ubehli desiatky rokov a transplantácie orgánov sú pomerne bežným zákrokom. Ako pribúdajú tieto operácie, tak sa objavuje čoraz viac hlásení príjemcov orgánov, že sa pamätajú veci, ktoré neprežili.
Prenášajú transplantované orgány pamäť?
Jednou z doposiaľ riadne nezodpovedaných otázok je, či transplantované orgány prenášajú aj časť spomienok po ich darcoch. V súčasnosti najviac „prenesených spomienok“ hlásia ľudia po transplantácii srdca. Nejde ale len o spomienky, ale aj zmenu preferencií, napríklad to, aké jedlo či hudbu obľubujú, a dokonca bola zaevidovaná aj zmena sexuálnej orientácie.
Zvláštnosťou je, že veľká časť týchto zmien reprezentovala preferencie predošlého majiteľa orgánu. Znie to ako sci-fi, no vzhľadom na počet obdobných hlásení, niečo na tom pravdepodobne bude. Existuje ale viacero vysvetlení, prečo sa to deje.
Bunková pamäť
Jedna z teórií hovorí, že bunky, resp. siete nervových buniek disponujú vlastnou pamäťou. Nejde pritom o tak uletenú myšlienku. Nedávny výskum, na ktorý upozornil web Vedavovrecku.sk spred pár dní, odhalil, že niektoré bunky v ľudskom tele majú funkciu pamätať si informácie. V tomto konkrétnom prípade vedci ukázali, že bunky z nervového tkaniva a z obličkového tkaniva boli schopné zapnúť „pamäťový gén“, ktorý bol rovnaký, ako zapínajú mozgové bunky.
Epigenetické modifikácie
Ďalšie vysvetlenie hovorí, že transplantovaný orgán by mohol spôsobiť zmeny v expresii génov príjemcu bez zmeny sekvencie DNA vo vnútri bunkového jadra, čo by mohlo ovplyvniť jeho správanie či preferencie.
Energetické interakcie
Toto vysvetlenie naznačuje možný vplyv elektromagnetického poľa srdca na telo pri transplantácii nového, prípadne menšieho alebo väčšieho orgánu.
Srdcový „malý mozog“
Srdce má vlastnú nervovú sieť, ktorá hrá dôležitú úlohu v regulácii jeho činnosti. Táto sieť by mohla komunikovať s mozgom a ovplyvňovať správanie.
Ako to teda je, ovplyvňujú transplantované orgány spomienky príjemcu?
Krátka odpoveď znie, že pravdepodobne áno. Treba ale povedať, že hoci sme odhadili, že tento fenoménm je často po transplantácii orgánov prítomný, tak stále sme neobjasnili presný mechanizmus, ako funguje, ktorý by vysvetlil, čo sa deje s človekom, ktorý prijal transplantovaný orgán.
Je tu ale ešte jedno možné vysvetlenie. Fyzická a emocionálna záťaž spojená s takýmto zákrokom by rovnako mohla byť jedným z faktorov. Okrem toho kombinácia liekov proti odvrhnutiu orgánu a liekov na tlmenie bolesti počas rekonvalescencie pridáva množstvo ďalších premenných, ktoré môžu tieto javy ovplyvniť.
