Zem sa mení a môžeme za to aj my, ľudia. Toto je len niekoľko miest, ktoré postupne zmiznú zo sveta.
Ako ovplyvnia zmeny v globálnom otepľovaní niektoré známe miesta? Mnoho ľudí o tom hovorí, no len málokto vie preukázať konkrétne príklady. Dnes vám niekoľko ukážeme.
Veľkonočný ostrov
Turisti po sebe na mnohých miestach zanechávajú množstvo neporiadku. Výnimkou nie je ani Veľkonočný ostrov v Chile, ktorý je cieľovou destináciou rôznych cestovateľov. Množstvo odpadu však narúša miestnu ekológiu a s tým aj historické sochy. Ako dlho ich ešte ľudstvo bude poznať?
Foto: depositphotos.com
Kilimandžáro v Tanzánii
Najvyšší bod Afriky môže už čoskoro úplne zmeniť svoju tvár. Vedci totiž predpokladajú, že do roku 2033 sa sneh na vrchole hory úplne roztopí. Už teraz rapídne ubúda.
Foto: depositphotos.com
Ostrov Culebra, Puerto Rico
V minulosti tu síce americké námorníctvo testovalo bombardovanie, čo výrazne narušilo miestny ekosystém. No ani v súčasnosti nie je situácia dobrá. Ekosystém je stále ohrozený, a to aj kvôli turistom, ktorí prostredie znečisťujú.
Foto: depositphotos.com
Madagaskar
Predpokladá sa, že všetky lesy Madagaskaru do roku 2025 úplne zmiznú. Dôvodom je masové vytínanie stromov. Ak sa mu nezabráni, zmizne veľké množstvo rastlinných druhov aj zvierat, pričom mnohé z nich sú dokonca ešte stále nepoznané.
Foto: depositphotos.com
Veľký čínsky múr
Legendárna historická pamiatka nám doslova mizne pred očami. Už teraz z tohto slávneho múru chýba 22 %, čo je približne 2000 kilometrov. Ako je to možné? Odpoveď je jednoduchá, môžu za to ľudia. Múr má tisícky návštevníkov ročne, ktorí si ako suvenír často uchmatnú zopár kameňov, stavba výrazne trpí aj vandalizmom, prírodným narúšaním pôdy či obchodom s kúskami kameňov. Nevinní však nie sú ani miestni, ktorí si potajomky z materiálu dlhého múru stavajú vlastné ploty.
Foto: depositphotos.com
Mesto Bagan v Mjanmarsku
Budhistické mesto je plné svätýň, vybudovaných v 11. až 12. storočí. V rokoch 1995 až 2008 ich síce obnovovali, no situáciu už dnes komplikujú opäť turisti. Množstvo z nich na svätyne vylezie pre lepší výhľad, čím však značne narúšajú ich konštrukcie.
Foto: depositphotos.com
Nuuk v Grónsku
Hlavné mesto Grónska čakajú zmeny. Jeho pobrežný ľad sa totiž do roku 2100 môže roztopiť, čo pre obyvateľov nie je príliš pozitívna správa. Okrem toho miestna vláda chce obnoviť priemysel ťažby drahokamov, čo má za následok výstavbu baní a napokon úplnú zmenu ekosystému.
Foto: depositphotos.com
Jazero Nikaragua
Známe jazero príde o množstvo svojich pralesov a močiarov. Dôvodom je opäť akt vlády. Tá v roku 2014 odsúhlasila vybudovanie Nikaraguajského kanálu, ktorý prepojí Tichý a Atlantický oceán. Stovky dedín budú kvôli tomuto vysťahované.
Foto: depositphotos.com
Seychely
Vedci sú toho názoru, že práve kvôli klimatickým zmenám je len otázkou času, kedy Seychely úplne zmiznú pod vodou. Už teraz sa ich pláže zaplavujú čoraz viac, zmeny vedú taktiež k úhynu koralov a k narúšaniu okolitej pôdy.
Foto: depositphotos.com
Veľká koralová bariéra
Koraly v Austrálii sú už dlhodobo vystavené veľkým zmenám, tie sa stále stupňujú aj kvôli zvyšujúcej sa teplote. Ak totiž presiahne viac ako 1°C začnú odumierať nielen riasy, ale spolu s nimi aj morský život.
Foto: depositphotos.com
zdroj: brightside.me
