V dnešnej dobe, ak nás rozbolí zub, sa spoliehame na rýchlu a odbornú pomoc zubárov. V minulosti si však ľudia museli na úľavu od bolesti počkať aj niekoľko dní, týždňov či dokonca mesiacov.
Aj dnes sa stále veľa ľudí bojí navštíviť zubára, pretože to môže byť nepríjemný zážitok. Skúste si to predstaviť v stredoveku bez anestézie a bez sofistikovaných dentálnych nástrojov, aké to bolo. Je bežnou mylnou predstavou, že zubná starostlivosť bola v stredoveku slabá. Prekvapivo však existuje veľa historických dôkazov, ktoré nám ukazujú, že stredovekí ľudia skutočne vynaložili veľké úsilie, aby sa starali o svoje zuby a ďasná.
V stredovekej Európe boli putovné veľtrhy spoločným javom. Títo putujúci umelci a remeselníci navštevovali mestá a dediny, aby predvádzali svoje schopnosti a predstavenia, a tak získali financie potrebné na prežitie. Na týchto veľtrhoch sa okrem iného konali aj športové súťaže a trhy. Ale jedným z najzaujímavejších aspektov boli muži a ženy, ktorí sa špecializovali na trhanie zubov. Trhy ako St. James Fair v Anglicku priniesli kvalifikovaných zubárov, ktorí si získali rešpekt a dôveru miestnej komunity, vďaka tomu, že mali schopnosť vytrhnúť zub rýchlo a čo najmenej bolestivo, tému sa podrobne venoval portál historycollection.com.
Dobrá reputácia prinášala veľa pacientov
Podobne ako dnešní zubní lekári, aj cestujúci zubári záviseli na svojej povesti na zabezpečenie svojho živobytia. Preto museli byť naozaj odborníkmi vo svojom remesle. Schopnosť rýchlo a bezbolestne vytrhnúť zub, minimalizovať krvácanie a znížiť riziko komplikácií, to boli atribúty, ktoré zaručovali dobrú povesť týmto zubárom. V malých mestách a dedinách trpeli ľudia bolesťami zubov často dlhé týždne alebo mesiace, len aby mohli čakať na príchod týchto uznaných odborníkov.
Niektorí putujúci zubári sa vyznačovali tým, že nosili náhrdelníky z vytrhaných zubov. Namiesto toho, aby to ľudí odrádzalo, to bolo vnímané ako symbol úspešne liečených pacientov. Tí najúspešnejší si dokonca mohli dovoliť nástroje zdobené striebrom, ktoré používali pri svojej práci. Tieto znaky odbornosti a dôvery vzbudzovali rešpekt u ich klientov.
Vývoj zubnej extrakcie však nebol bez kontroverzií. Pred príchodom moderných technológií a anestézií sa zuby často trhali pomocou jednoduchých klieští. Technika spočívala v prichytení klieští k postihnutému zubu a jeho vytrhnutí. Avšak v 15. storočí prichádza do hry vynález takzvaného pelikána, nástroja, ktorý sa používal viac ako 400 rokov. Tento nástroj bol nazvaný podľa podoby pelikánovho zobáka a bol používaný na pomalú a bolestivú extrakciu zubov.
Zatiaľ čo pelikán bol účinný pri vytrhávaní zubov, netreba zabúdať, že jeho podstata spočívala vo vyvíjaní silného tlaku na ďasná, čo spôsobovalo veľkú bolesť a často aj poškodenie okolitých tkanív. Napriek tomu sa tento nástroj stal obľúbeným medzi zubármi až do 18. storočia, pretože prinášal opakované návštevy pacientov.
História stredovekých zubárov nám poskytuje zaujímavý pohľad na minulosť zubnej starostlivosti a techník, ktoré sa vyvíjali až do dnešnej doby. Ich schopnosti a odbornosť si získali rešpekt a ich príbeh zostáva fascinujúcim svedectvom o minulosti zubnej medicíny.
