planeta Zem
Jednohubky, Zaujímavosti

Ako stará je Zem a ako sme sa dopracovali k tomuto číslu?

Vek Zeme je jednou z najdôležitejších otázok, ktoré ľudia pokladajú už celé stáročia. Od pradávnych civilizácií sa filozofi, vedci a učenci snažili odpovedať na túto záhadu. Aj keď sme dnes schopní používať pokročilé metódy a technológie na stanovenie veku Zeme, táto téma stále vyvoláva značnú diskusiu a búrlivé debaty, píše portál universetoday.com.

Rádiometrické datovanie je najpresnejšia metóda, akú dnes máme

Existuje viacero spôsobov, ako sa pokúsiť určiť vek Zeme. V roku 1896 francúzsky chemik A. Henri Becquerel objavil rádioaktivitu, proces, pri ktorom sa materiály rozkladajú na iné materiály, pričom sa uvoľňuje energia. Geológovia zistili, že rádioaktívne materiály sa rozkladajú na iné prvky veľmi predvídateľnou rýchlosťou. Niektoré materiály sa rýchlo rozkladajú, kým iným môže trvať milióny alebo dokonca miliardy rokov, kým sa úplne rozložia.

Preto jednou z najpoužívanejších a najpresnejších metód je rádiometrické datovanie. Táto metóda zahŕňa meranie rozpadu rádioaktívnych izotopov, ktoré sa vyskytujú vo vzorkách hornín a minerálov. Na základe známej rýchlosti rozpadu týchto izotopov je možné odhadnúť, koľko času uplynulo od ich tvorby.

Vedci používajú rôzne rádiometrické metódy, ako napríklad urán-olovo, draslík-argónové alebo rubídium-stronciové datovanie. Tieto techniky im umožňujú datovať vek hornín a minerálov s veľkou presnosťou. Výsledky týchto štúdií naznačujú, že vek Zeme sa pohybuje okolo 4,5 miliardy rokov (± 0,05 miliardy rokov). Táto hodnota je v súlade s vekom najstarších známych hornín na Zemi, aké sme kedy objavili.

„Staršie časti povrchu sa podsúvajú pod novšie platne, aby sa recyklovali v zemskom jadre. Najstaršie horniny, aké sa kedy našli na Zemi, sú staré približne 4,3 miliardy rokov.“

Pri odhade veku Zeme, sme viackrát stúpili vedľa

Rovnako ale treba povedať, že vek našej planéty sme v minulosti viackrát odhadli zle. Spomenúť môžeme napríklad  Teóriu poklesu hladiny morí. Tú vytvoril Benoit de Maillet, francúzsky antropológ žijúci v rokoch 1656-1738, ktorý odhadoval (nesprávne), že fosílie na vyvýšených miestach znamenajú, že Zem kedysi pokrýval veľký oceán. Tento oceán sa mal odpariť do súčasných úrovní mora za 2 miliardy rokov. Vedci túto teóriu opustili, keď si uvedomili, že hladiny mora sa prirodzene menia.

Ďalšia teória zase hovorí, že Zem bola v minulosti teplou a horúcou guľou, ktorá sa postupne ochladzuje. Zástancom tejto teórie bol Lord Kelvin, ktorý predpokladal, že Zem bola rovnako horúca ako Slnko. Následne vypočítal, že naša planéta má niekde od 20 do 400 miliónov rokov. Kelvin urobil ale viacero chýb. Nielenže netrafil teplotu Slnka, no zároveň si neuvedomil, že Slnko je tvorené hlavne z vodíka, ktoré ho poháňa, zatiaľ čo Zem je tvorená prevažne z kameňov a železa.

Ďalšou zaujímavou metódou, pomocou ktorej v minulosti vedci odhadovali vek našej planéty, bol pokles soľnosti oceánov. Edmund Halley v roku 1715 pozoroval, že oceány a jazerá napájané riekami neustále prijímajú viac soli, ktorá zostáva, keď sa voda odparuje. S plynutím času by sa voda stala čoraz slanšou, čo by umožnilo odhadnúť, ako dlho tento proces trvá. Rôzni geológovia využili túto metódu a odhadovali, že Zem má medzi 80 a 150 miliónmi rokov. Táto metóda však mala chybu, pretože vedci nevedeli, že geologické procesy vyťahujú soľ z vody.

Je dôležité si uvedomiť, že vek Zeme je výsledkom dlhoročných vedeckých štúdií, experimentov a pozorovaní. Vedci z rôznych disciplín, ako geológia, fyzika, astronómia a biológia, prispeli k poznaniu o veku Zeme a kontinuálne sa venujú skúmaniu ďalších aspektov jej histórie.

Prihlás sa k odberu noviniek z Vedelisteze.sk cez Google správy

Mohlo by sa Vám tiež páčiť

facebook logo
Daj nám Like na Facebooku a získaj prístup k tým najzaujímavejším novinkám medzi prvými.