Slnko ako ho poznáme je síce jedinou hviezdou v našej slnečnej sústave, no v celej galaxii sa môže nachádzať miliarda podobných hviezd. Jeho úloha a význam sú pre náš život nenahraditeľné. Udržuje nás v teple a dodáva nám svetlo, ktoré je dôležité pre všetky druhy živých organizmov na našej planéte. Okrem svetla a tepla, poháňa aj fotosyntézu rastlín, vďaka ktorej máme čo dýchať. Ako však takáto hviezda vzniká? Proces vzniku bližšie popisuje astronóm José Vazquez z Washingtonskej štátnej univerzity.
Keď sa hovorí o veľkosti hviezd, často sa hovorí o ich hmotnosti. Hmotu si možno predstaviť ako množstvo materiálu, ktorý tvorí objekt. Naše Slnko má v porovnaní s ostatnými hviezdami pomerne nízku hmotnosť. Najväčšia známa hviezda s názvom UY Scuti je dokonca 1700-krát širšia ako naše Slnko. Viete si niečo také predstaviť? Len pre lepšiu ilustráciu, priemer našej hviezdy je približne 1 392 700 kilometrov! Existujú však aj ešte menšie hviezdy ako je naše Slnko a tie majú dokonca rovnaký priemer ako naša Zem.
Ako vznikajú hviezdy? Týmto procesom vzniklo aj Slnko!
Astronóm José Vazquez vysvetlil, že hlavné zložky hviezd zahŕňajú prach a plyn alebo molekulárne látky. Trvá veľmi veľa času, niekedy aj milióny rokov, kým sa hviezda sformuje. Vo vesmíre existujú lokality, kde nájdeme veľa tohto plynného a prachového materiálu, predovšetkým v molekulárnych oblakoch, ktoré sú obrovské a superchladné.
Kľúčovú úlohu zohráva gravitáca
Samotný proces vzniku hviezdy spočíva v tom, že spočiatku sa tieto častice prachu a plynu rozprestierajú vo vesmíre. Vďaka gravitácii, ako základnej sile vo vesmíre, sa tieto zložky začnú formovať dohromady do rôznych skupín hmoty, až sa nakoniec vytvoria objekty nazývané protohviezdy. Tento proces je zaujímavý i z toho pohľadu, že čím viac hmoty sa nahromadí na seba, tak tým je gravitácia väčšia, čo priťahuje ďalšiu hmotu.
Keď protohviezda dosiahne správnu teplotu a pohltí väčšinu hmoty z oblaku, v jej jadre sa začne reakcia nazývaná jadrová fúzia. Fúzia určitých plynov, ako je vodík, uvoľňuje veľa energie, ktorá vytvára teplo a svetlo hviezdy po dlhú dobu. Vazquez tiež dopĺňa, že ak sa protohviezda v jadre dostatočne nezohreje, v skutočnosti sa stane niečím, čo sa nazýva hnedý trpaslík, nie celkom hviezdou a nie celkom planétou, ale niečo medzi tým. Pre lepšiu ilustráciu, si nižšie môžete pozrieť video, ktoré vám priblíži vznik hviezd o niečo bližšie.
Samotná problematika vzniku hviezdy je oblasťou, ktorú vedci naďalej intenzívne skúmajú. Vesmírny teleskop Jamesa Webba, ako najvýkonnejší infračervený ďalekohľad vypustený vedcami z NASA, umožní vedcom a v konečnom dôsledku i ľuďom dozvedieť sa všemožné veci o našom vesmíre a umožní bližšie skúmanie hviezd ako takých a samotného procesu ich vzniku.
Pri pohľade na nočnú oblohu posiatu miliardou hviezd stojí za zamyslenie, koľko miliónov rokov trval ich vznik a ako sa to všetko začalo.
