Pre väčšinu ľudí sa každý rok ich života zdá byť kratší, ako ten rok predošlý. Stáva sa aj vám, že ste sa niekedy prichytili ako píšete dátum iného roka aký v skutočnosti je ?
Každý deň má 24 hodín a každá hodina 60 minút. Napriek tomu štúdie potvrdzujú, že vnímanie času sa mení s narastajúcim vekom. Existuje niekoľko teórií, ktoré tento jav vysvetľujú.
Z hľadiska biológie a psychológie
Biologické zmeny v ľudskom tele počas starnutia vedú v mozgu k zníženej produkcii dopamínu, čo ovplyvňuje naše biologické hodiny. Niektorí psychológovia sa nazdávajú, že s narastajúcim vekom máme čoraz menej emocionálnych a vzrušujúcich zážitkov – napr. prvý bozk, prvý výlet mimo domu či prvé sklamanie v láske. Takéto zážitky sú ľahko zapamätateľné a vedú k dlhším časovým odhadom.
Foto: crownpointeanimalhospital.com
Zvuková hypotéza
Emotívna intenzita nášho života je ovplyvnená faktom, že mnohí z nás zažívajú tzv. „zvykový efekt“. Ako často sa pristihnete pri automatickom vykonávaní bežných denných úloh? Ako často sa automaticky obliekate, varíte večeru či sedíte v autobuse a vaša myseľ je úplne niekde inde?
Ak žijete dlho stereotypne, na tom istom mieste alebo pracujete v jednom zamestnaní dlhšiu dobu, stále menej vnímate veci vo vašom živote ako nové. V prípade, že je život predvídateľný, naša myseľ prejde do režimu auto-pilota a my sa v podstate vypíname.
Naša myseľ sa stáva efektívna vo vykonávaní úloh, ktoré sa stali pravidelne sa opakujúcimi, preto sa jej kapacity uvoľnia pre sústredenie sa na vážnejšie témy. Mnohí z nás však použijú túto mentálnu energiu na úvahy o starostiach a seba-analýzu. Život sa potom stáva stresujúcim.
Bez ohľadu na to, kam smeruje naše mentálne sústredenie sa, s podobnými typmi aktivít máme tendenciu stláčať čas. Výsledkom je potom zdanie, že naše životy sa zrýchľujú.
Teleskop do budúcnosti
Existuje niečo, čo psychológovia nazývajú teleskopickým predvídaním. To sa zameriava na sledovanie minulých udalostí, ktoré výrazne ovplyvnili naše životy. Máme tendenciu zostávať citovo naviazaní na významné udalosti akým je napr. narodenie dieťaťa či úmrtie priateľa. Zrýchľovanie vnímania času bolo tiež vysvetlené v práci Paula Janeta, pod názvom „proporcionálna teória“. Tá hovorí, že ako starneme, rovnaký časový úsek je stále menším zlomkom celkovej dĺžky nášho života. To potom ovplyvňuje, ako vnímame každý moment. William James to vysvetľuje nasledovne: „Zdanlivá dĺžka intervalu danej epochy ľudského života je proporcionálna celkovej dĺžke života. 10 ročné dieťa pociťuje rok ako 1/10 svojho celého života, kým pre 50 ročného človeka je to len 1/50. Celková dĺžka života sa tak stáva domnelou konštantou. Inými slovami, dieťa v našom príklade vníma 1 rok rovnako, ako dospelý vníma 5 rokov.“
Foto: bibliaon.com/cura/
Ako čas spomaliť?
Ak sa snažíte o spomalenie vnímania času, skúste niektoré z nasledujúcich odporúčaní.
1. Hľadajte vo veciach krásu
Pocity, ktoré zažívame, keď sa dostaneme do kontaktu s niečím, čo nás inšpiruje alebo mení, predĺži naše vnímanie času.
2. Vychutnávajte si prítomné okamihy
Namiesto neustáleho uvažovania, analyzovania a robenia rozhodnutí, skúste počas dňa uvoľniť aspoň časť svojich myšlienok. Vychutnajte si detaily každého momentu a jedinečnosť svojho okolia.
3. Nerobte viac vecí naraz
Mnohí z nás máme zaneprázdnené životy a myslíme si, musíme robiť viacej vecí naraz. Nezabúdajte však na to, že vám zostane menej energie na vytvorenie si spomienok na nové zážitky. Z dlhodobého hľadiska budete menej produktívny a zároveň budete mať pocit, že deň nikdy nemá dosť hodín.
4. Vyhľadávajte nové zážitky
Nové zážitky zanechávajú vo vašej mysli väčšiu stopu, často sú emočne silnejšie. Zamyslite sa nad tým, že je v poriadku prerušiť stereotyp a začať novú kapitolu vo vašom živote. Štúdie ukazujú, že ľudia, ktorí sa cítia bohatí na čas, zvyknú byť šťastnejší a viac naplnení ako tí, ktorí sú neustále v zhone. Ron Friedman, Ph.D. na záver dodáva: „Okrem toho mávajú menej bolestí hláv, zriedkavejšie žalúdočné ťažkosti a pravidelne sa im dostáva kvalitnejšieho spánku.„
