Možno ste už počuli známy citát: „Čo ťa nezabije, to ťa posilní.“ Stojí z ním Friedrich Nietzsche a zdá sa, že je v ňom viac pravdy, než sa môže na prvý pohľad zdať.
Posilňujú katastrofy, ktorým čelíme ako ľudia, našu spoločnosť?
V novom výskume, publikovanom v prestížnom odbornom časopise Nature, sa objavili zistenia, že časté katastrofy, ktorým sme ako ľudia čelili, výrazne ovplyvnili odolnosť populácie voči ďalším katastrofám, s ktorými sa tieto populácie museli neskôr vysporiadať.
Štúdia sa primárne pozrela na to, ako rýchlo sa minulé populácie spamätávali po rôznych udalostiach, vrátane výbuchov sopiek, vojen, dopadov kolonializmu a aridifikácie (pozn. ide proces vysychania oblastí, kde je nedostatok zrážok), medzi inými, odhalili, aké faktory ovplyvnili ich schopnosť odolať a zotaviť sa z týchto výziev.
Jedným z kľúčových zistení bolo, že častý výskyt takýchto udalostí zvýšil schopnosť populácií odolať im a zotaviť sa z nich. Hlavný autor štúdie, Dr. Philip Riris, uviedol:
„Myslíme si, že skúsenosti s katastrofami viedli k určitému učeniu populácie, čo ich pripravilo na ďalšie podobné skúsenosti.“
Okrem toho výsledky ukázali, že časté katastrofy, ktorým populácie čelili, paradoxne prispeli k udržaniu konštantného tempu rastu. Môžeme preto hovoriť, že závažné problémy, ktorým rôzne komunity čelili, boli základnou súčasťou dlhodobého úspechu ľudí.
„Mohlo by sa tiež stať, že tí s už existujúcimi technológiami, adaptáciami a sociálnymi štruktúrami, ktoré boli užitočné pri zásahu pri narušení, boli schopní ho lepšie prečkať tieto udalosti, zatiaľ čo iní nie, a nakoniec formovali kultúrny systém smerom k týmto odolným črtám.“ dodal Dr. Riris.
Dobrým príkladom môžu byť vojny, ktorým sme ako ľudstvo v nedávnej histórii čelili. Počas nich boli objavené rôzne technológie, ktoré používame aj dnes v bežnom živote. Napríklad technológia GPS bola vyvinutá počas studenej vojny. Táto technológia bola pôvodne vyvinutá pre potreby armády a vesmírneho výskumu. Rovnako počas vojen bola zdokonalená letecká doprava či počítače, ktoré boli pôvodne navrhnuté pre vojenské účely, ako sú výpočty pre streľbu alebo kryptografiu. Dnes vďaka týmto technológiám sa vieme vysporiadať s najrôznejšími problémami, napríklad počítače využívame pri vývoji liekov a podobne.
Zotavenie sa z katastrof je ale beh na dlhú trať
Podľa výskumu trvali poklesy a obnovenia populácie v minulosti desaťročia alebo stáročia, pričom poruchy trvali mediánový priemer 98 rokov a mnohé aj stovky rokov.
Štúdia tiež zistila, že mieria narušenia populácie z katastrof bola silne ovplyvnené tým, ako miestne komunity využívali pôdu, pričom vysoká miera poklesu populácie sa vyskytovala hlavne v poľnohospodárskych a pastierskych spoločnostiach. Rovnako treba povedať, že tieto komunity boli vo všeobecnosti odolnejšie voči ďalším katastrofám v porovnaní s inými spoločenstvami.
„Schopnosť absorbovať šoky a zotaviť sa po krízach je kľúčová pre blahobyt a pokračovanie existencie všetkých ľudských spoločností, ale faktory, ktoré ležia v základoch dlhodobej odolnosti, sú systematicky nedostatočne preskúmané,“ povedal Dr. Riris. „Archeológia je jedinečne vhodná na riešenie týchto otázok, pretože nikto iný nehľadí na ľudské spoločnosti tak dlho alebo tak systematicky, ako to robíme my. Naša práca je míľnikom v tom, čo možno očakávať v reakciách spoločností na nepokoje na planetárnej úrovni na dlhodobej časovej osi.“
