V poslednej dekáde sme prišli na to, že vzájomný vzťah medzi neandertálcami a modernými ľuďmi (Homo sapiens) bol omnoho zložitejší, ako sa pôvodne predpokladalo. Homo neanderthalensis, predchodca moderného človeka, bol podstatne inteligentnejší, než sa sme si dlho mysleli, a často sa s nami delil o životné priestory, pričom mu nebola cudzia ani medzidruhová spolupráca.
Vzťahy medzi našimi druhmi boli ešte dokonca hlbšie, keďže dochádzalo k vzájomnému kríženiu, čo potvrdzuje čoraz viac dôkazov. Podľa informácií z portálu The Conversation, rozsah tohto kríženia a presné okolnosti sú však stále nejasné a možno nikdy nebudeme poznať všetky detaily. Na tému upozornil portál Vosvetiet.sk.
Súčasné výskumy ukazujú, že približne 1,5 a 2,1% našej DNA je od neandertálcov. Ľudia z východnej Ázie majú významne vyšší podiel neandertálskej DNA než iné populácie. Navyše, obyvatelia východnej Indonézie, Novej Guinei a Austrálie môžu mať až 4 až 6% svojej DNA od našich ďalších príbuzných, Denisovanov.
O Denisovancoch vieme ale len málo. Archeologické vykopávky odhalili len pár kostí a jeden zub na Sibíri, hoci genetické dôkazy naznačujú, že kríženie s Denisovancami sa udialo v tropickej oblasti, tisíce kilometrov od miesta nálezu. Toto kríženie sa odhaduje na približne 44-tisíc rokov dozadu.
Zamyslenie nad naším „zmiešaným“ genetickým dedičstvom je fascinujúce, ale súčasne to má aj vážne dôsledky. Kríženie s neandertálcami a Denisovancami nás totiž predurčilo k rôznym moderným zdravotným problémom.
Neandertálska DNA sa spája s vyšším rizikom vzniku náladových porúch, depresie, obezity, infekcií dýchacích ciest a močových ciest. Existujú dokonca štúdie, ktoré naznačujú, že genetické dedičstvo od neandertálcov môže ovplyvniť aj našu náchylnosť k fajčeniu.
Interakcie s neandertálcami niesli rôzne riziká, vrátane prenosu pohlavne prenosných chorôb a iných patogénov, ako sú napríklad voš šatová, ktorá je jedinečná pre ľudí a prenáša sa priamym kontaktom. Genetické dôkazy ukazujú, že jeden z dvoch typov vší, ktoré nás dnes postihujú, sa vyvinul pred viac ako miliónom rokov, možno práve v dôsledku kontaktu s podobným druhom ako my.
Naše rozhodnutie krížiť sa s neandertálcami a Denisovancami, a pravdepodobne aj s inými archaickými ľudskými druhmi, nám zanechalo komplexné dedičstvo, ktorého dôsledky len začíname rozumieť.
Medzi inými, ľudský papilomavírus, ktorý sa môže spájať s viac ako 5% všetkých rakovinových ochorení na svete, je považovaný za ďalšie dedičstvo od našich neandertálskych predkov. Zdá sa, že naše spoločné histórie s neandertálcami priniesli nielen fascinujúce genetické dedičstvo, ale aj mnohé zdravotné výzvy, s ktorými sa dnes musíme vyrovnať.
