Asi každý z našich čitateľov počul o filme Matrix – popisovať, o čo v ňom išlo, teda nebudeme. A teraz si predstavte, že všetko, čo ste tam videli, bola pravda…
Čo keď nežijeme v tej pravej realite, ale všetko okolo nás je len umelé, navrhnuté a vytvorené nejakou oveľa vyspelejšou civilizáciou, ktorá na tomto smiešnom modeli len vykonáva pokusy? Tak pozor, toto nie je predstava zdrogovaných filmárov – o tejto možnosti úplne vážne premýšľajú najlepší fyzici našej planéty!
Pred nedávnom zverejnil článok na túto tému rešpektovaný spisovateľ populárno vedeckej literatúry Lawrence Kuhn na serveri Space.com. Zhrnul v ňom, ktorí fyzici a myslitelia sa už vyššie popísanou teóriou zaoberali.
Tak napríklad podľa Oxfordského filozofa Nicka Bostroma by scenár z Matrixu mohol pokojne byť realitou – len s tou zmenou, že naše telá neplávajú niekde v nádrži, ale aj tie sú vlastne len súčasťou celej obrej vesmírnej simulácie. Tá by, v podobe niečoho ako je počítačový program, zahŕňala všetko, vrátane sveta, ľudských neurónov a všetkého ostatného. Kuhn k tomu dodáva, že táto predstava je celkom dobre zlučiteľná s tým, ako fungujú fyzikálne zákony: mohlo by ísť o kód, na ktorom je celá simulácia postavená.
Podľa astrofyzikov môžu existovať aj vesmíry vhodnejšie pre život, než je ten náš.
Na výlet do nich sa ale netešte…
A práve vo fyzikálnych zákonoch vidí Kuhn jediný spôsob, ako by sa dalo poznať, že naozaj žijeme len v Matrixe. Súhlasí s ním v tom aj slávny Marvin Minsky, jeden z otcov umelej inteligencie. „Jediná šanca je, že programátor urobil niekde malé chyby – ak si všimneme, že niektoré zákony sveta nedávajú zmysel. Alebo keď programátora pristihneme, že v programe robí nejaké úpravy; teda že sa nám vesmírne zákony menia pred očami…
Chyba v Matrixe je tu! Alebo nie?
Na niečo podobné už skôr upozornil fyzik Silas Beane z univerzity v nemeckom Bonne. A dokonca navrhol spôsob, ako spoznať, že celý vesmír je virtuálna realita. Tou cestou je vytvoriť vlastnú simuláciu vesmíru – ak by sme tento titanský čin dokázali, videli by sme „chyby v Matrixe“. A možno sme dokonca už raz také porušenie pozorovali!
Ak sme simulácia, potom by podľa profesora Beaneho malo ísť o 3D mriežku, ktorá sa pohybuje v čase. A ak existuje naozaj taká mriežka, má to zásadné fyzikálne vplyvy – napríklad na maximálnu energiu, akou sa v nej môžu častice pohybovať. Skrátka ak je náš vesmír simulácia, mal by existoval limit, ktorý zakazuje časticiam mať vysokú energiu. A on naozaj existuje! Hovorí sa mu Greisen-Zatsepin-Kuzminov limit. Lenže sa to stalo…
15. októbra roku 1991 bola v Salt Lake City v Utahu pozorovaná častica nazvaná OMG, čiže „Och môj Bože!“ Mala ultra-vysokú energiu zhruba 3,2 · 10^20 eV, čo zodpovedá približne 50 J (makroskopická energia porovnateľná s kinetickou energiou letiacej baseballovej loptičky alebo s celkovou energiou mikróbov). Jej pozorovanie spôsobilo šok astrofyzikom. Od prvého pozorovania na detektore univerzity v Utahu bolo zaznamenaných minimálne pätnásť podobných udalostí, ktoré tento fenomén potvrdzujú. Zdroj takto vysokoenergetických častíc zostáva záhadou, predovšetkým preto, že interakcia s modrým posuvom kozmického mikrovlnného žiarenia ohraničuje vzdialenosť, ktorú tieto častice môžu uraziť, než stratia svoju energiu (tzv. Greisen-Zatsepin-Kuzminov limit). Kvôli svojej hmotnosti by táto častica mala byť len málo ovplyvňovaná kozmickým elektromagnetickým a gravitačným poľom a jej trajektória by mala byť ľahko vypočítateľná. Vo vypočítanom smere však nebolo nič nájdené. (wiki)
Práve výskum podobných fenoménov by mohol ukázať, či žijeme v realite, alebo sme len pokusnými králikmi… Zaujímavé je, že podobné myšlienky napadali chytrých ľudí odpradávna. Zrejme prvýkrát sa s tým zveril Platón v republike. Vtedy prišiel so slávnou myšlienkou jaskyne. Už Platón vtedy navrhoval, že jediným spôsobom uvedomenia si ozajstného života je dokonalé pochopenie matematických zákonov…
