Napoleon sa považuje za jedného z najväčších stratégov v histórii ľudstva. A hoci rozpútal jednu z najkrvavejších bitiek v Európe, tak mnohí ho obdivujú. No Bitka pri Waterloo znamenala pre neho koniec. Pre tých, ktorí nevedia, tak išlo o bitku medzi francúzskymi a spojenými britsko-nizozemsko-nemeckými vojskami, ktorá sa odohrala 18. júna 1815. Porážka Francúzov viedla k odstúpeniu Napoleona a zániku prvého francúzskeho cisárstva.
O Napoleonovi existuje viacero príbehov, niektoré sú viac pravdivé a iné zas menej. Jedným z mýtov, ktorý o ňom koluje je, že odstrelil nos Sfingy počas ťaženia Francúzov v Egypte (1798-1801), píše portál napoleon-series.org. Kde tento mýtus vznikol?
Údajne mal Napoleon potom, ako sa pokúsil dobyť Egypt, nariadiť svojim vojakom, aby odstrelili Sfinge nos, aby sa precvičili v streľbe. No nie je tomu tak, hovoria historici. Len málokto vie, že Napoleona egyptské dejiny uchvátili.
„Vojaci, díva sa na vás štyridsať storočí.“, údajne prehlásil, keď sa rozjímal nad divom sveta v Gíze. Táto historka je možno vymyslená, ale dobre vystihuje Napoleonove pocity.
Do zeme faraónov sa nevydal len preto, aby ju dobyl, ale priviedol so sebou veľkú skupinu umelcov a vedcov, aby prvýkrát dôkladne preskúmali egyptský starovek.
Tento mýtus, že on stál za odstránením nosa Sfingy, živila napríklad známa americká relácia „60 minút“, no i viacero známych cestovateľov.
Ako to teda bolo, kto Sfinge odstrelil nos?
Tvár Sfingy podľa všetkého znázorňuje faraóna Chufu, ktorý krajine vládol okolo roku 2500 pred Kr., zhodujú sa viacerí egyptológia, no treba objektívne povedať, že ide len o domnienku. Ako došlo ale k poškodeniu sochy? Najprv si treba uvedomiť, že Sfinga je vyrobená z materiálov, ktoré podliehajú opotrebovaniu. Na jej stavbu bol použitý krehký ílovitý vápenec. Znamená to, že táto monumentálna socha nepretržite trpí zvetrávaním, rovnako je ale aj náchylná na vlhkosť, najmä spodnú vodu. Napríklad v roku 1988 sa zo sochy odtrhol obrovský kamenný blok a s rachotom spadol. Vážil približne 350 kilogramov. Treba ale dodať, že k tomuto poškodeniu dopomohli aj reštaurátori, ktorí pri obnove sochy používali cement. Ten je tvrdší než vápenec, čo viedlo neskôr k popraskaniu kameňa. To vyústilo k odlomeniu časti ramena Sfingy.
No to nebolo jedinýkrát, kedy človek prispel k tomu, že Sfinga dnes vyzerá tak, ako vyzerá. Išlo konkrétne o moslimského vládcu, ktorý spôsobil jej zranenie hlavy. Konkrétne hovoríme o Muhammad Sa’im al-Dahrovi, ktorý uviedol:
„Nebudete uctievať žiadny kus kameňa,“
Sfingu poškodil ešte v roku 1380 n.l.. Socha slúžila ako terč pre výcvik vojakov na streľbu z dela, čo spôsobilo, že došlo k ulomeniu nosa. Ako možno viete, tak islam zakazuje uctievanie modiel a nedovoľuje zobrazovať ľudské tváre.
Málokto zároveň vie, že hlava v minulosti mala aj fúzy. Zaujímavosťou je aj to, že viacero expertov sa pokúsilo zrekonštruovať tvár Sfingy, no každý z nich prišiel inému záveru, ako pôvodne vyzeral.
Znamená to teda, že k zohaveniu tváre Sfingy došlo v skutočnosti ešte pred Napoleonom, nemal teda nič spoločné so zničeným nosom sfingy, ako sa obecne tvrdí. Rovnako treba pripomenúť, že obvinenie proti Napoleonovi je obzvlášť nespravodlivé, pretože francúzsky generál priviedol so sebou veľkú skupinu „učencov“, aby vykonali prvé vedecké štúdium Egypta a jeho starožitností.
