Ľudská história, hoci sa môže zdať, že bola cestou, na ktorej sme žali iba úspech, tak pravdou je, že aj my ľudia máme v našej histórii viacero temných chvíľok, ktoré by sme najradšej vymazali.
V rámci našej histórie sme sa s ľuďmi, ktorí porušovali pravidlá, nie vždy vysporiadali humánne. Ak by sme sa pozreli do minulosti, tak tých najväčších zločincov sme trestali obesením, popravou mečom či gilotínou, popravou elektrickým prúdom alebo zastrelením, či dokonca uvarením zaživa.
Poprava gilotínou má dlhú históriu
Zostaňme ale pri poprave gilotínou. Ide o populárny spôsob popravy, ktorého zárodky sa datujú už pred rokom 1 300 a to napríklad v Nemecku či Taliansku. Prvá známa poprava týmto spôsobom sa uskutočnila v Írsku v roku 1307. Tento vraždiaci nástroj však získal popularitu až počas veľkej francúzskej revolúcie na konci 18. storočia. Počas tejto doby revolucionár Joseph Guillotin navrhol zavedenie mechanického stínania hláv ako rovnaký spôsob popravy pre všetky spoločenské vrstvy. Medzi známe obete tohto spôsobu popravy napríklad patria kráľ Ludovít XVI. či kráľovná Mária Antoinetta. Len pre zaujímavosť, posledná poprava týmto spôsobom sa odohrala pomerne nedávno a to v roku 1977.
Je smrť pod gilotínou bolestivá?
Možno by vás to nenapadlo, ale Joseph Guillotin bol skôr pacifista a bojoval proti trestu smrti. No ale vzhľadom na to, že v tej dobe, zrušenie trestu smrti nepripadalo do úvahy, tak sa aspoň rozhodol navrhnúť rýchlejší spôsob dekapitácie, ktorý bol humánnejší v porovnaní s dekapitáciou mečom alebo sekerou.
Smrť odťatím hlavy mečom alebo sekerou bola často sprevádzaná tým, že sa kat netrafil dobre a bolo potrebné, aby sekol ešte raz. Asi si viete predstaviť, že ak sa mu nepodarilo odseknúť hlavu na prvýkrát, tak to nebolo nič príjemné. Asi najznámejším takýmto prípadom bolo sťatie hlavy Mary Queen of Scot, ktorá si vyžadovala dve rany sekerou. Pri gilotíne sa to ale nestávalo.
Mechanizmus gilotíny bol navrhnutý tak, aby čepeľ sťala hlavu odsúdeného okamžite. Rýchlosť, akou čepeľ padá, a jej ostrie, mali zaručiť minimálne utrpenie. Podľa teórie by malo dôjsť k okamžitej strate vedomia v dôsledku náhleho prerušenia prívodu krvi a kyslíka do mozgu, vysvetľuje web grunge.com.
Teória je jedna vec, ale aká je prax? Krátka odpoveď znie, že zatiaľ nemáme jednoznačnú odpoveď. Napriek teoretickej bezbolestnosti gilotíny existujú historické záznamy a vedecké štúdie, ktoré naznačujú, že vedomie môže pretrvávať krátky čas po dekapitácii. Napríklad francúzsky lekár Jacques Beaurieux v roku 1905 pozoroval reakcie odsúdeného Languille, ktorého oči sa po sťatí otvárali a reagovali na volanie jeho mena. Podobné pozorovania boli urobené aj inými lekármi, čo vyvoláva otázky o krátkodobom prežití vedomia po dekapitácii, približuje web discovermagazine.com.
Druhým dychom je ale potrebné uviesť, že po sťatí hlavy dochádza k okamžitému prerušenie prívodu krvi a kyslíka do mozgu, čo vedie k strate vedomia v priebehu niekoľkých sekúnd. Avšak niektoré reflexné pohyby a reakcie môžu pretrvávať krátky čas po dekapitácii, čo môže byť mylne interpretované ako vedomé reakcie.
Jedným z možných ďalších vysvetlení pre tieto reakcie môže byť prítomnosť zvyškového kyslíka v mozgu, ktorý môže udržiavať niektoré nervové funkcie nažive po veľmi krátku dobu.
Máme vedecké dôkazy na to, či človek pociťuje bolesť?
Moderné štúdie na zvieratách poskytujú ďalšie dôkazy. Výskum na potkanoch v roku 2013 ukázal, že po dekapitácii dochádza k elektrickej aktivite v mozgu ešte niekoľko sekúnd, čo by mohlo naznačovať, že počas tejto doby môžu zvieratá pociťovať bolesť. Výskumníci štyri sekundy po oddelení hlavy od tela, odhalili, že generovali elektrickú aktivitu medzi frekvenčným pásmom 13 až 100 Hz, ktorá je spojené s vedomím a kogníciou. Celkovo ale, vedci boli schopní monitorovať aktivitu mozgu až do 15 sekúnd po oddelení hlavy od tela. Tento výskum vedie k hypotéze, že podobné reakcie môžu prebiehať aj u ľudí.
Na druhej strane je potrebné uviesť, že existujú štúdie, ktoré hovoria opak a to aj také, ktoré zistenia holandských vedcov (pozn. experiment s potkanmi vyššie) vyvracajú. Argumentujú napríklad tým, že vedci použili nedostatočnú vzorku, aby mohli priniesť dôveryhodné závery, aké priniesli.
Jednoznačnú odpoveď ale nemáme
Hoci mechanizmus gilotíny bol navrhnutý tak, aby minimalizoval utrpenie, existujú dôkazy, ktoré naznačujú, že vedomie a teda aj potenciálna bolesť, môžu pretrvávať krátky čas po dekapitácii. Objektívne ale treba povedať aj to, že existujú štúdie, ktoré vyvracajú tento názor.
To robí otázku o bolestivosti tejto metódy popravy stále aktuálnou a komplexnou.
