Nová štúdia hovorí, že náš mozog dostane silnejší impulz, keď je čas rozdelený na čo najmenšie úseky.
Daphna Oysermanová z Michiganskej univerzity a Neil Lewis z juhokarolínsky univerzity vo svojej štúdii „Kedy začína budúcnosť?“ ukázali, že jedna minúta a 60 sekúnd pre náš mozog nie je to isté. Počas štúdie skúmali vnímanie času u niekoľkých vysokoškolákov, ktorí často trpia prokrastináciou (teda radi odkladajú povinnosti na neskôr). Skúmali tiež dôchodcov, z ktorých sa tiež často prejavuje prokrastinácia. Štúdia zahŕňala 162 študentov, ktorí mali dosiahnuť určitý výsledok. Keď uvažovali v rámci dní a nie mesiacov alebo rokov, chápali cieľ svojho snaženia bezprostrednejšie. ,,Keď si zvyknete deliť čas na malé časti, používať dni namiesto rokov, bude sa vám budúcnosť zdať bližšia,“ povedala Daphna Oysermanová a dodala, ,,Ak pre vás doteraz bola budúcnosť len hmlistým bodom v kalendári, teraz už ju nestratíte zo zreteľa a budete s ňou počítať.“
Druhú časť štúdie tvorilo 1100 budúcich študentov. Tých sa spýtali, kedy by si mali začať zbierať peniaze na štúdium. Tí, ktorým bolo povedané, že majú k dispozícii 18 rokov, plánovali investície s priemerným oneskorením štyri roky v porovnaní s tými, ktorým bolo oznámené, že budú prijatí na univerzitu za 6570 dní. Rovnaké štvorročné oneskorenie sa prejavilo u tých, ktorým bolo povedané, že im chýba do dôchodku 30 rokov, oproti tým, ktorí sa dozvedeli, že im chýba 10 950 dní. Obom skupinám bolo oznámené to isté, no ich mozog to rozlíšil odlišne.
.src
