Ostrosť pravej japonskej katany je legendárna. Katana, ktorú používali samuraji, bola vyrobená z vysoko kvalitnej ocele. Vyrábala sa ručne pre každého samuraja zvlášť. Bola taká ostrá, že bez problémov dokázala preseknúť človeka napoly. Občas ich testovali aj na mŕtvych (len zdravých mŕtvych bojovníkoch, starostlivo vybraných aby sa nepoškodila „duša meča“) rekord je 7 mŕtvych preseknutých jediným seknutím.

Japonský meč bol používaný od 15. storočia. Katana má zakrivenú čepeľ, podobne ako šabľa, s jedným ostrím (ha), záštitou (cuba), rukoväťou (cuka) s oválnym prierezom. Dĺžka bývala od dvoch do troch šaku (šaku = 30,3 cm). Bola nosená samurajom za pásom ostrím hore. Dvojica mečov katana a wakizaši sa nazývala daisy a bola symbolom triedy samurajov. Súprava dvoch mečov Daisy sa stala pre samuraja štandardnou výzbrojou v období Muromači. Dlhá katana bola používaná pre boj v otvorených priestoroch, kým krátke wakizaši alebo tantó bolo používané pre boj v stiesnených priestoroch alebo na rituálnu samovraždu tzv. seppuku. Tieto meče mohli v určitom čase nosiť aj remeselníci a obchodníci.

Čepeľ je tvorená tvrdou (s vyšším obsahom uhlíka) a mäkkou oceľou (s nižším obsahom uhlíka). Existujú rôzne kombinácie tvrdého a mäkkého materiálu. Najčastejšie sa vyskytujúca skladba je KOBUS-Gita (tvrdý plášť, mäkké jadro). Ostrie katany je kalené na (hamon), tým je zväčšená tvrdosť ostria pri zachovaní pevnosti čepele. Zvyšok čepele je nekalený a mäkšie pre zníženie možnosti zlomenie čepele.

V dnešnej dobe sa kvalitné katany aj wakizaši vyrábajú tradičnou technológiou buď z tamahagne, alebo z orošigane. Cena takéhoto meča začína približne na 400 000-500 000 jenov (3000-5000 eur). Meče vyrobené z vysokouhlíkovej ocele bez použitia tradičných technológií možno považovať za napodobeniny bez umeleckej hodnoty.

Pravidlá preberania obsahu