Nedávno sa entomofágia, teda konzumácia hmyzu, stala dôležitou z hľadiska zdravia, ekonomických a ekologických výhod. Zabezpečenie environmentálne udržateľnej potravinovej bezpečnosti predstavuje jednu z najväčších globálnych výziev.
Podľa Organizácie OSN pre výživu a poľnohospodárstvo sa do roku 2050 očakáva nárast svetovej populácie na viac ako 9 miliárd, čo vyvolá dopyt po potravinách o takmer 100 %. Výroba potravín sa však stretne s nedostatkom pôdnych zdrojov, ktoré sú potrebné na ich výrobu a to kvôli klimatickým zmenám. Pre krajiny s nízkymi príjmami to budú najhoršie dôsledky, vrátane rastu podvýživy a chudoby, čím sa zvýši rozdiel v potravinovej bezpečnosti medzi krajinami. Celosvetovo bude potrebné zlepšiť sociálno-ekonomické podmienky a zabezpečiť prístup k potravinám.
Hmyz ako bohatý zdroj bielkovín
Široká škála jedlých druhov hmyzu s vysokým obsahom bielkovín, tukov, minerálov, vitamínov a vlákniny môže pomôcť riešiť problémy s potravinovou neistotou. Podľa štúdie sa spotreba bielkovín na osobu líši v závislosti od príjmu v danej krajine a pohybuje sa približne od 56 g na deň v oblastiach s nižšími príjmami až po 96 g bielkovín na deň v oblastiach s vyššími príjmami. V krajinách s vysokými príjmami tvoria živočíšne bielkoviny približne 65 % celkového príjmu bielkovín, zatiaľ čo v krajinách s nízkymi príjmami iba 15 % bielkovín pochádza z mäsa. Hmyz je však cenným zdrojom bielkovín, ktoré sú pre človeka ľahko stráviteľné a jeho konzumácia môže zlepšiť nutričnú kvalitu stravy ľudí. Podľa niektorých štúdií sa obsah bielkovín v sušine hmyzu líši v závislosti od druhu a môže sa pohybovať od 35 % v termitoch až po 61 % pri cvrčkoch či kobylkách a niektoré druhy dokonca dosahujú až 77 % obsahu bielkovín, píše sciencedirect.com.
Takisto sa skúmaním preukázalo, že hmyz produkuje menšie množstvá skleníkových plynov a amoniaku ako ošípané či hovädzí dobytok. Chov dobytka je zodpovedný až za 18 % celkových emisií skleníkových plynov, čo je vyšší podiel ako v sektore dopravy. Porovnaním chovu dobytka a chovu jedlého hmyzu, ako sú cvrčky, kobylky a larvy múčnych červov, sú emisie skleníkových plynov pri hmyzom chove približne 100-krát nižšie.
Udržateľnosť chovu hmyzu je na prvom mieste!
Zdá sa, že jedlý hmyz je nevyčerpateľným prírodným zdrojom, no náhly prechod na túto stravu by mohol spôsobiť ohrozenie populácií jedlého hmyzu a dokonca vyhynutie niektorých druhov. Zber hmyzu ľuďmi môže narúšať ich populácie tým, že vytvára konkurenciu s inými predátormi a oslabuje ich životaschopnosť. Rôzne druhy jedlého hmyzu slúžia ako hostitelia alebo koristi pre iné druhy hmyzu, vtákov, rýb, obojživelníkov, plazov a cicavcov. Tento vplyv na populácie hmyzu môže mať negatívny vplyv na celkovú funkciu ekosystému.
Ak sa jedlý hmyz má stať udržateľným zdrojom potravy, musí sa chovať vo veľkom rozsahu, aby čiastočne nahradil konvenčné potraviny a zdroje bielkovín, ktoré sú súčasťou ľudskej stravy. Nie je vhodné nahradiť existujúce deštruktívne potravinové systémy rovnako škodlivými metódami výroby potravín na báze hmyzu. Preto je dôležité vykonať ďalší výskum, aby sa posúdili environmentálne vplyvy či trvalá udržateľnosť veľkochovu a zberu jedlého hmyzu.
Aký hmyz sa vo svete konzumuje?
Ak sa pýtate, aký hmyz sa už dnes konzumuje, tak hmyz nižšie je vo viacerých regiónoch najpopulárnejším.
- Svárožec domáci – Tento hmyz je bežnou potravou v niektorých krajinách Ázie, Afriky a Latinskej Ameriky. Jeho larvy sa používajú ako potrava, ale môžu sa tiež jesť dospelí jedinci.
- Vosy a včely – Niektoré druhy vos a včiel sa konzumujú v Ázii, Afrike a Latinskej Amerike. Vosie larvy sa často jedli v oblastiach Thajska a Filipín a včely a ich larvy sú obľúbené v niektorých častiach Mexika a Južnej Ameriky.
- Chrobáky hniezdne – Tento druh chrobáka je bežnou potravou v niektorých častiach Afriky, Ázie a Austrálie. Sú bohaté na bielkoviny a môžu sa variť alebo smažiť.
- Šváby – Niektoré druhy švábov sa jedli v Ázii, Afrike a Južnej Amerike. Sú bohaté na bielkoviny a môžu sa variť, smažiť alebo sušiť.
- Mravce – Mravce sú konzumované v niektorých častiach Ázie, Afriky a Južnej Ameriky. Sú bohaté na bielkoviny a môžu sa variť, smažiť alebo sušiť.
